Hamá

Text hesla

Hamá, arab. Hamáh, ant. Epifaneia — mesto v západnej Sýrii v oáze na rieke Asi (ant. Orontes) 125 km južne od mesta Halab, administratívne stredisko guvernorátu Hamá; 349-tis. obyvateľov (2005). Priemysel hutnícky (centrum sýrskeho oceliarstva), textilný, odevný, kožiarsky, cementársky. Cestný uzol. Obchodné stredisko umelo zavlažovanej poľnohospodárskej oblasti (pestovanie bavlníka, citrusového ovocia, obilia, zeleniny). Turistické stredisko. Zavlažovanie bolo tradične realizované pomocou veľkých drevených kolies (tzv. norie; najväčšie má priemer 22 m) naberajúcich riečnu vodu, väčšina z nich je však už v súčasnosti nahrádzaná elektrickými pumpami.

Hamá patrí k najstarším nepretržite osídleným mestám Sýrie (minimálne od 7. tisícročia pred n. l.), v 11. stor. pred n. l. centrum jedného z aramejských kráľovstiev (bibl. Hamath), ktoré 720 pred n. l. dobyl asýrsky kráľ Sargon II. Za vlády Seleukovcov nazývané Epifaneia (podľa Antiocha IV. Epifana). Po ovládnutí Sýrie Rimanmi (64 pred n. l.) súčasť Rímskej ríše, v byzantskom období sa nazývalo Emath (odtiaľ súčasný názov). V 7. stor. ovládnuté Arabmi, 1516 – 1918 súčasť Osmanskej ríše. R. 1982 počas krvavého potlačenia povstania Moslimských bratov bolo zabitých vyše 25-tis. ľudí a historické centrum mesta s mešitami zničené (v súčasnosti postupne obnovované). Stavebné pamiatky: mešity Džámi’ al-Kabír (636 – 667 n. l.; na východnej fasáde objavené detaily stavieb z rímskej doby z 2. pol. 3. stor. n. l., na západnej fasáde z byzantského obdobia, 595 n. l.), Džámi’ an-Nurí (1129) a Džámi’ al-Haját (1277), palác osmanského miestodržiteľa Bajt al-Azm (1740 – 43; v súčasnosti múzeum). Významné archeologické nálezisko: vo zvyškoch tellu objavené nálezy od neolitu, hrnčiarsky kruh zo 4. tisícročia pred n. l., zvyšky miestodržiteľského paláca z obdobia asýrskej nadvlády a i. R. 1812 tam švajčiarsky cestovateľ J. L. Burckhardt objavil tabuľky s chetitským písmom.

Text hesla

Hamá, arab. Hamáh, ant. Epifaneia — mesto v západnej Sýrii v oáze na rieke Asi (ant. Orontes) 125 km južne od mesta Halab, administratívne stredisko guvernorátu Hamá; 349-tis. obyvateľov (2005). Priemysel hutnícky (centrum sýrskeho oceliarstva), textilný, odevný, kožiarsky, cementársky. Cestný uzol. Obchodné stredisko umelo zavlažovanej poľnohospodárskej oblasti (pestovanie bavlníka, citrusového ovocia, obilia, zeleniny). Turistické stredisko. Zavlažovanie bolo tradične realizované pomocou veľkých drevených kolies (tzv. norie; najväčšie má priemer 22 m) naberajúcich riečnu vodu, väčšina z nich je však už v súčasnosti nahrádzaná elektrickými pumpami.

Hamá patrí k najstarším nepretržite osídleným mestám Sýrie (minimálne od 7. tisícročia pred n. l.), v 11. stor. pred n. l. centrum jedného z aramejských kráľovstiev (bibl. Hamath), ktoré 720 pred n. l. dobyl asýrsky kráľ Sargon II. Za vlády Seleukovcov nazývané Epifaneia (podľa Antiocha IV. Epifana). Po ovládnutí Sýrie Rimanmi (64 pred n. l.) súčasť Rímskej ríše, v byzantskom období sa nazývalo Emath (odtiaľ súčasný názov). V 7. stor. ovládnuté Arabmi, 1516 – 1918 súčasť Osmanskej ríše. R. 1982 počas krvavého potlačenia povstania Moslimských bratov bolo zabitých vyše 25-tis. ľudí a historické centrum mesta s mešitami zničené (v súčasnosti postupne obnovované). Stavebné pamiatky: mešity Džámi’ al-Kabír (636 – 667 n. l.; na východnej fasáde objavené detaily stavieb z rímskej doby z 2. pol. 3. stor. n. l., na západnej fasáde z byzantského obdobia, 595 n. l.), Džámi’ an-Nurí (1129) a Džámi’ al-Haját (1277), palác osmanského miestodržiteľa Bajt al-Azm (1740 – 43; v súčasnosti múzeum). Významné archeologické nálezisko: vo zvyškoch tellu objavené nálezy od neolitu, hrnčiarsky kruh zo 4. tisícročia pred n. l., zvyšky miestodržiteľského paláca z obdobia asýrskej nadvlády a i. R. 1812 tam švajčiarsky cestovateľ J. L. Burckhardt objavil tabuľky s chetitským písmom.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Hamá [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-10-15]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hama