Halyč

Text hesla

Halyč, rus. Galič — mesto v západnej časti Ukrajiny v Ivanofrankovskej oblasti na Dnestri; 6,2 tis. obyvateľov (2006). Priemysel potravinársky, stavebných materiálov. Železničná stanica na trati Ľvov – Ivano-Frankovsk. Turistické stredisko.

Pôvodne ležalo na mieste dnešnej osady Krylos (asi 7 km od dnešného Halyča), písomne doložené v 9. stor. (898), od 10. stor. dôležité obchodné a kultúrne centrum Kyjevskej Rusi. Po vzniku samostatného Haličského kniežatstva (1141) sídlo miestnej vetvy Riurikovcov. Vrchol rozvoja dosiahlo v 2. pol. 12. stor. za vlády kniežaťa Jaroslava Osmomysľa (*asi 1128, †1187). Počas vlády kniežaťa Romana Mstislaviča (1199 – 1205) sídlo Haličsko-volynského kniežatstva, počas vlády Daniela Romanoviča (1238 – 64) spustošené Tatármi (1241). Dnešné mesto Halyč sa vyvíjalo od 14. stor., keď sa stalo centrom diecézy a 1367 získalo mestské výsady podľa magdeburského práva. R. 1387 sa stalo súčasťou Poľska, od 1772 Rakúska (→ Halič), 1918 znovu súčasť obnoveného Poľska, 1939 pričlenené k Sovietskemu zväzu, od 1991 súčasť Ukrajiny.

Stavebné pamiatky: zvyšky Katedrály usnutia Bohorodičky (Uspenskyj sobor; 1157, 1241 zničená Tatármi, potom prestavaná, začiatkom 16. stor. opäť zničená) s hrobkou Jaroslava Osmomysľa, na jej ruinách vznikla koncom 16. stor. Kaplnka sv. Vasylija (prestavaná a renovovaná v 20. stor.) a v blízkosti ruín Chrám usnutia Bohorodičky (Uspenskaja cerkva; 1584, 1676 zničený Turkami, 1702 obnovený, počas sovietskej éry múzeum, dnes gréckokatolícky chrám), Kostol sv. Pantalejmona (12./13. stor., pred 1611 prestavaný na baziliku s barokovými prvkami, zrekonštruovaný v 20. stor.), gréckokatolícky Chrám narodenia Krista (Rizdva Chrystogo; 14./15. stor., obnovený 1825, 1904 – 06), zvyšky Starostynského hradu (pol. 14. stor., opevnený v pol. 17. stor.) a i.

Text hesla

Halyč, rus. Galič — mesto v západnej časti Ukrajiny v Ivanofrankovskej oblasti na Dnestri; 6,2 tis. obyvateľov (2006). Priemysel potravinársky, stavebných materiálov. Železničná stanica na trati Ľvov – Ivano-Frankovsk. Turistické stredisko.

Pôvodne ležalo na mieste dnešnej osady Krylos (asi 7 km od dnešného Halyča), písomne doložené v 9. stor. (898), od 10. stor. dôležité obchodné a kultúrne centrum Kyjevskej Rusi. Po vzniku samostatného Haličského kniežatstva (1141) sídlo miestnej vetvy Riurikovcov. Vrchol rozvoja dosiahlo v 2. pol. 12. stor. za vlády kniežaťa Jaroslava Osmomysľa (*asi 1128, †1187). Počas vlády kniežaťa Romana Mstislaviča (1199 – 1205) sídlo Haličsko-volynského kniežatstva, počas vlády Daniela Romanoviča (1238 – 64) spustošené Tatármi (1241). Dnešné mesto Halyč sa vyvíjalo od 14. stor., keď sa stalo centrom diecézy a 1367 získalo mestské výsady podľa magdeburského práva. R. 1387 sa stalo súčasťou Poľska, od 1772 Rakúska (→ Halič), 1918 znovu súčasť obnoveného Poľska, 1939 pričlenené k Sovietskemu zväzu, od 1991 súčasť Ukrajiny.

Stavebné pamiatky: zvyšky Katedrály usnutia Bohorodičky (Uspenskyj sobor; 1157, 1241 zničená Tatármi, potom prestavaná, začiatkom 16. stor. opäť zničená) s hrobkou Jaroslava Osmomysľa, na jej ruinách vznikla koncom 16. stor. Kaplnka sv. Vasylija (prestavaná a renovovaná v 20. stor.) a v blízkosti ruín Chrám usnutia Bohorodičky (Uspenskaja cerkva; 1584, 1676 zničený Turkami, 1702 obnovený, počas sovietskej éry múzeum, dnes gréckokatolícky chrám), Kostol sv. Pantalejmona (12./13. stor., pred 1611 prestavaný na baziliku s barokovými prvkami, zrekonštruovaný v 20. stor.), gréckokatolícky Chrám narodenia Krista (Rizdva Chrystogo; 14./15. stor., obnovený 1825, 1904 – 06), zvyšky Starostynského hradu (pol. 14. stor., opevnený v pol. 17. stor.) a i.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Halyč [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-15]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/halyc-0