Hals, Frans

Hals, Frans, medzi 1581 – 85 Antverpy – 29. 8. 1666 Haarlem — holandský maliar považovaný za jedného z najväčších umelcov portrétneho umenia vôbec, obdivovaný najmä vďaka neobyčajne uvoľnenému rukopisu, práci so svetlom a jedinečným zobrazeniam psychológie osôb (→ holandské výtvarné umenie).

Syn flámskych rodičov, ktorí sa 1585 presídlili do Holandska. Pravdepodobne najneskôr 1591 sa usadili v Haarleme, kde Hals celý život žil, pôsobil a stal sa portrétistom predovšetkým meštianskej a strednej vrstvy obyvateľov mesta (→ haarlemská škola). Portrétny charakter nesie i niekoľko jeho príležitostných žánrových a náboženských scén. Podľa tradície sa v Haarleme vyučil u K. van Mandera, v jeho diele sa však výraznejšie nepotvrdzuje vplyv žiadnej osobnosti, i keď nálada jeho popredných scén je blízka súdobým, tzv. holandským carravaggistom utrechtskej školy (→ caravaggizmus). Prvé zmienky o Halsovej aktivite pochádzajú až z 1610, keď vstúpil do maliarskej gildy sv. Lukáša v Haarleme. Jeho najvýznamnejším raným dielom je monumentálny skupinový portrét Hostina hodnostárov Spolku sv. Juraja (1616). Technika uvoľneného štetca, ktorú v ňom použil, nemá v súdobom holandskom maliarstve obdobu a Hals ju používal do konca svojho dlhého aktívneho života. Keďže nie sú známe spodné maliarske vrstvy na jeho obrazoch (tzv. podmaľby) ani žiadne zachované kresby, pravdepodobne maľoval vo svojej dobe veľmi zriedkavou technikou alla prima. Popri portrétoch vážených obchodníkov, kazateľov, teológov, vysokopostavených úradníkov, chirurgov a spisovateľov k jeho vrcholným dielam patria portréty žoviálnejšieho a žánrového charakteru, napr. Malle Babbe, smejúca sa bláznivá žena (1633 – 35), Cigánske dievča so spontánnym úsmevom (1628 – 30) a Usmiaty gavalier (1624). V Halsovom zrelom diele možno pozorovať skrytý filozofický postoj k ľudskému bytiu vôbec s prvkami tragikomiky, ktorý vyvrcholil v poslednom skupinovom portréte Správkyne mužského penzionátu v Haarleme (1664).

Jeho dielo bolo dlhý čas nedocenené a záujem vzbudilo až nástupom realistického a impresionistického maliarstva v 2. pol. 19. stor., keď ovplyvnilo najmä tvorbu G. Courbeta, E. Maneta a V. van Gogha. Najväčšou zbierkou maliarovej tvorby je Halsovo múzeum v Haarleme zriadené v dome, v ktorom zomrel. K jeho najvýznamnejším žiakom patril A. Brouwer, A. van Ostade, Ph. Wouwerman a J. M. Molenaer.