Haličsko-volynské kniežatstvo

Text hesla

Haličsko-volynské kniežatstvo — historické územie v západnej časti Ukrajiny a v juhovýchodnom Poľsku medzi Dneprom a Karpatmi, konglomerát dvoch kniežatstiev. Založené 1199 volynským kniežaťom Romanom Mstislavičom (1170 – 1205) so sídlom vo Vladimire. Po jeho smrti sa však začalo mnohoročné obdobie bojov o nástupníctvo. Kniežatstvo bolo znovuzjednotené 1238 za vlády Daniela Romanoviča, keď zažilo aj najväčší ekonomický a kultúrny rozkvet. R. 1240 podľahlo útokom mongolských vojsk vedených Batu-chánom a dostalo sa do formálnej podriadenosti od Zlatej hordy. Od pol. 13. stor. ho oslabovali boje nielen s Mongolskou ríšou, ale aj s Poľskom, litovskými kniežatami, nemeckými rytiermi a Uhorskom. Po smrti spoluvládcov bratov Leva II. a Andreja I. v boji s Mongolmi (1323) vymrela priama línia dynastie Monomachovičovcov a bojarská rada určila za nástupcu syna ich sestry Boleslava, ktorý prijal pravoslávie a meno Juraj II. Jeho vládu sprevádzal rozkvet obchodu a nemecká kolonizácia, preferovanie cudzincov na dvore však vzbudilo nevôľu bojarov. Po jeho násilnej smrti (1340) sa kniežatstvo postupne rozpadalo a časti jeho územia pripadli Poľsku, Litve a Uhorsku.

Text hesla

Haličsko-volynské kniežatstvo — historické územie v západnej časti Ukrajiny a v juhovýchodnom Poľsku medzi Dneprom a Karpatmi, konglomerát dvoch kniežatstiev. Založené 1199 volynským kniežaťom Romanom Mstislavičom (1170 – 1205) so sídlom vo Vladimire. Po jeho smrti sa však začalo mnohoročné obdobie bojov o nástupníctvo. Kniežatstvo bolo znovuzjednotené 1238 za vlády Daniela Romanoviča, keď zažilo aj najväčší ekonomický a kultúrny rozkvet. R. 1240 podľahlo útokom mongolských vojsk vedených Batu-chánom a dostalo sa do formálnej podriadenosti od Zlatej hordy. Od pol. 13. stor. ho oslabovali boje nielen s Mongolskou ríšou, ale aj s Poľskom, litovskými kniežatami, nemeckými rytiermi a Uhorskom. Po smrti spoluvládcov bratov Leva II. a Andreja I. v boji s Mongolmi (1323) vymrela priama línia dynastie Monomachovičovcov a bojarská rada určila za nástupcu syna ich sestry Boleslava, ktorý prijal pravoslávie a meno Juraj II. Jeho vládu sprevádzal rozkvet obchodu a nemecká kolonizácia, preferovanie cudzincov na dvore však vzbudilo nevôľu bojarov. Po jeho násilnej smrti (1340) sa kniežatstvo postupne rozpadalo a časti jeho územia pripadli Poľsku, Litve a Uhorsku.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Haličsko-volynské kniežatstvo [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-06]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/halicsko-volynske-kniezatstvo