Haeckel, Ernst

Haeckel [hekel], Ernst (Heinrich), 16. 2. 1834 Postupim – 9. 8. 1919 Jena — nemecký zoológ a materialistický filozof, zaoberal sa aj antropológiou, psychológiou a kozmológiou. Hoci sa pôvodne zaujímal o botaniku, na želanie otca vyštudoval medicínu. R. 1862 – 1919 profesor porovnávacej anatómie a zoológie na univerzite v Jene, pri ktorej založil zoologický inštitút. Podnikol množstvo študijných ciest (Taliansko, Kanárske ostrovy, Nórsko, Červené more, India, Cejlón, Jáva, Sumatra a i.), počas ktorých sa venoval výskumu biológie mora; zaoberal sa porovnávacou anatómiou mnohobunkovcov, a to aj z estetického hľadiska (mimoriadne populárnym sa stalo jeho niekoľkozväzkové dielo s vlastnými pôsobivými vyobrazeniami Umelecké formy prírody, Kunstformen der Natur, 1899 – 1904). Celkovo opísal okolo 4-tisíc nových druhov drobných morských živočíchov. R. 1866 vydal dielo Všeobecná morfológia organizmov (Generelle Morphologie der Organismen, 2 zväzky), v ktorom rozdelil organický svet na tri ríše: Protista (jednobunkové organizmy), rastlinná ríša, živočíšna ríša. Zaviedol pojmy ekológia a fylogenéza. Prívrženec darvinizmu a horlivý stúpenec evolúcie, ktoré sa presadili v biológii aj jeho zásluhou a ktoré medzi širokou verejnosťou spopularizoval dielom Prírodné dejiny stvorenia (Natürliche Schöpfungsgeschichte, 1868). Živočíšny pôvod človeka sa usiloval vysvetliť na základe porovnávania telesných znakov, vývinu zárodku a paleontologických nálezov. Inšpirovaný dielom Francisa Galtona (Galtonove práce venované dedičnosti nepriamo viedli k explozívnemu výskumu ľudskej genetiky koncom 20. stor.) tvrdil, že všetky živočíchy prežívajú počas embryonálneho vývoja celú svoju evolučnú minulosť (ontogenéza kopíruje fylogenézu; Haeckelov biogenetický zákon).

Svoju filozofiu charakterizoval ako monizmus, pretože skutočnosť považoval za prejav jedinej substancie – energie, pričom jej evolučný pohyb je podľa neho univerzálnym princípom v materiálnej, ako aj v duchovnej oblasti R. 1909 založil Monistickú ligu (Monistenbund, resp. Deutscher Monistenbund), ktorá sa usilovala presadzovať aplikáciu biologických zákonov na spoločnosť. Podľa Haeckela celé dejiny národov možno vysvetliť na základe prírodného výberu. Svoj svetonázor prezentoval v množstve prednášok, a najmä v prácach Monizmus ako zväzok medzi náboženstvom a vedou. Vierovyznanie prírodovedca (Der Monismus als Band zwischen Religion und Wissenschaft. Glaubenbekenntnis eines Naturforschers, 1893), Záhady sveta. Populárne štúdie o monistickej filozofii (Die Welträthsel. Gemeinverständlichen Studien über monistische Philosophie, 1899) a Zázraky života. Populárne štúdie o biologickej filozofii (Die Lebenswunder. Gemeinverständlichen Studien über biologische Philosophie, 1904), ktoré vyšli v niekoľkonásobných vydaniach a boli preložené do viacerých jazykov. Ďalšie práce: Mrežovce (Die Radiolarien, 1862), Antropogénia a dejiny vývoja človeka (Anthropogenie oder Entwicklungsgeschichte des Menschen, 1874), Systematická fylogénia (Systematische Phylogenie, 3 zväzky, 1894 – 96), Viera a evolúcia (Religion et Évolution, 1906) a i.