Hadrián

Hadrián, lat. Publius Aelius Hadrianus, 24. 1. 76 asi Italica (Španielsko) – 10. 6. alebo 7. 138 Baiae (Kampánia) — rímsky cisár (10. 7. 117 – 138), synovec a adoptívny syn cisára Trajána. Bojoval v Moesii a Germánii, po Trajánovom boku aj v Dácii. Dva dni pred svojou smrťou ho Traján adoptoval a Hadrián bol senátom uznaný za cisára. Upustil od výbojnej politiky svojho predchodcu a usiloval sa konsolidovať pomery v ríši a zabezpečiť jej hranice. Vybudoval pohraničné opevnenie v Germánii (→ limes) i v Británii (→ Hadriánov val). Osobne navštívil a kontroloval takmer všetky provincie, ich správu a vyberanie daní. Zreorganizoval správu ríše, svoj poradný zbor (consilium principis) premenil na štátny orgán. Právnik Salvius Iulianus na jeho príkaz zozbieral prétorské edikty, ktoré sa stali záväznou normou pre úradníkov (tzv. Večný Hadriánov edikt, lat. Edictum perpetuum Hadriani). Uskutočňoval rozsiahlu stavebnú činnosť: v Ríme dal vybudovať Pantheon (od 118 n. l.), mohutné mauzóleum rímskych cisárov (Moles Hadriani), Castel Sant’Angelo (dnes Anjelský hrad; od 135 n. l.) a most (pons Aelia, dnes Anjelský most), v Tibure (dnes Tivoli) pri Ríme rozsiahly vilový komplex (→ Hadriánova vila, od 125 n. l.), v Aténach dokončil výstavbu chrámu Dia Olympského (Olympieion). Založil niekoľko miest (Hadrianopolis), v strednom Egypte mesto Antinoupolis (starogr. aj Antinoú polis, t. j. Antinoovo mesto) na pamiatku svojho obľúbenca Antinoa. R. 131 mu senát udelil titul otec vlasti (pater patriae). Na naliehanie Rimanov spočiatku dopustil prenasledovanie kresťanov, ale po obhajobe sformulovanej apologétmi Quadratom a P. Aeliom Aristeidom prenasledovanie zakázal. Dlhotrvajúci mier v ríši bol na sklonku jeho vlády prerušený židovským povstaním vedeným Š. Bar Kochbom v Judsku (132 – 135), ktoré potlačil Julius Severus (Sextus Iulius Severus), a na mieste Jeruzalema bola zriadená rímska kolónia Aelia Capitolina. Stal sa známym ako cestovateľ a zberateľ, ctiteľ a podporovateľ gréckej kultúry. Ako básnik (s vynikajúcimi znalosťami gréčtiny) sa priradil k tzv. celkom novým básnikom (poetae novelli) nadväzujúcim na neoterikov; činný aj ako maliar. Pred smrťou adoptoval Antonina Pia, ktorý sa stal jeho nástupcom. Hadriánov životopis sa zachoval v zbierke Historia Augusta.