hadís

hadís [arab.], hadít — súbor tradovaných správ (tradícia) o skutkoch a výrokoch proroka Mohameda a jeho druhov (hadís = rozprávanie, novina) patriaci k sunnitskej islamskej náboženskej tradícii; krátka správa. Hadís sa skladá z dvoch častí: prvú tvorí isnád (podopretie) alebo silsila (reťaz tradentov, cez ktorú prešla správa od očitého svedka), druhú matn (vlastný text). Hadísy predstavujú významný zdroj informácií o Mohamedovi, popri Koráne sú jedným z prameňov islamského práva, v praktickom živote návodom na mravnú výchovu mládeže alebo dôležitým podkladom pre právnikov. Zo začiatku sa odovzdávali ústne (aj počas niekoľkých generácií, preberali a odovzdávali ich tradenti, muhaddis), od 9. stor. sa spisovali do zbierok. Zbierky hadísov sa zostavovali buď podľa obsahu, alebo podľa tradentov. V sunnitskom islame jestvuje v súčasnosti šesť zbierok známych ako šesť kníh (al-kutub as-sitta), ktoré sú po Koráne pokladané za druhé najvýznamnejšie Patria sem zbierky al-Buchárího (†870), Abú-l-Husajna Muslima (†875), at-Tirmizího (†892), Abú Dávúda (†889), an-Nasá’ího (†915) a Ibn Mádžu (†886). Keďže v priebehu historického vývoja sa objavilo množstvo falzifikátov hadísov, v 3. stor. hedžry vznikol vedný odbor ilm al-hadís skúmajúci ich pravosť (dôveryhodnosť). Na základe výskumov tak vznikala bohatá literatúra o osobnostiach islamského sveta a o tradentoch. Šíiti majú vlastné zbierky (→ achbar), ktoré sa opierajú o autoritu Alího ibn Abí Táliba a jeho stúpencov.