haarlemská škola
haarlemská škola [hár-] — maliarska škola v Haarleme, ktorá predstavuje niekoľko generácií maliarov tvoriacich v Haarleme približne od poslednej štvrtiny 16. stor. do konca 17. stor. (→ holandské výtvarné umenie). Zaraďujú sa do nej aj maliari, ktorí vzhľadom na migráciu umelcov charakteristickú pre dané obdobie pôsobili v meste len istý čas.
Už okolo roku 1580 vznikla v Haarleme prvá autentická maliarska škola v severnom Nizozemsku, ktorú tvorila skupina maliarov, kresliarov a rytcov združených okolo H. Goltziusa, Cornelisa van Haarlem a Fláma Karla van Mander (*1548, †1606). Rozhodujúcu úlohu pri formovaní jej manieristického štýlu zohralo dvorské umenie na dvore cisára Rudolfa II. v Prahe, ktoré sa prostredníctvom kresieb B. Sprangera dostalo do Haarlemu a ovplyvnilo najmä tvorbu H. Goltziusa šíriaceho tento štýl grafickými listami.
V 1. štvrtine 17. stor. haarlemské maliarstvo a grafika zaujali na istý čas vedúce postavenie v holandskom umení. Haarlem sa stal centrom maliarskych inovácií v historickej maľbe i v maľbe portrétov, krajín, marín a zátiší a toto vedúce postavenie si udržal približne do roku 1625, keď úlohu najvýznamnejšieho umeleckého centra prevzal Amsterdam. K najvýznamnejším maliarom historických námetov patrili v 1. pol. 17. stor. Frans de Grebber (*1573, †1649), Pieter de Grebber (*okolo 1600, †1653) a Pieter Claeszoon Soutman (*okolo 1580, †1657), ktorý pôsobil aj ako medirytec v antverpskej dielni P. P. Rubensa.
V 2. pol. 17. stor. prevládol v historickej maľbe klasicizujúci, flámskym umením ovplyvnený maliarsky štýl. K najvýznamnejším majstrom patrili maliar a architekt Salomon de Bray (*1597, †1664), jeho syn Jan de Bray (*okolo 1627, †1697) a Caesar Pieterszoon van Everdingen (*1617, †1678) z Alkmaaru, ktorý pôsobil v Haarleme i v Amsterdame. Mnohí umelci z obidvoch generácií historických maliarov haarlemskej školy pracovali na výzdobe palácov princa Frederika Henricha (*1584, †1647, oranžský princ 1625 – 47) v okolí Haagu, ktorých staviteľom bol J. van Campen. Najvýznamnejšia spomedzi týchto realizácií bola výzdoba Oranjezaal v kráľovskom letohrádku Huis ten Bosch, na ktorej sa podieľala väčšina haarlemských maliarov historických malieb. Posledným známym haarlemským historickým maliarom je Cornelis Holsteyn (*1618, †1658), ktorý sa uplatnil v Amsterdame, kde pôsobil pri maliarskej výzdobe radnice. Esaias van de Velde (*1587, †1630) maľoval aj obrazy kavalérií a bitiek. Bol pravdepodobne prvým maliarom zo severných nizozemských provincií, ktorý maľoval jazdecké bitky a lúpežné prepady cestujúcich na obrazoch malého formátu. Neskôr sa na tieto témy špecializoval Jan Martszen ml. a popredný architekt P. Post.
Portrétnemu maliarstvu dominoval F. Hals, najvýznamnejší umelec pôsobiaci v Haarleme, ktorý vo svojich dielach dosiahol mimoriadne majstrovstvo, životnosť výrazu, reprezentatívnosť kompozície a uvoľnený maliarsky štýl. K významným portrétistom patrili aj Hendrick Gerritszoon Pot (*pred 1585, †1657) a Johannes Corneliszoon Verspronck (*1597, †1662), ktorí sa pokúšali napodobniť Halsovu maliarsku techniku aj v skupinových portrétoch a v historických a biblických námetoch. Pod vplyvom F. Halsa tvoril jeho mladší brat a žiak Dirck Hals (*1591, †1656), ktorý zobrazil život súčasníkov pri oslavách a záhradných slávnostiach. K Halsovým žiakom a pokračovateľom patrili podľa literárnych zmienok aj A. van Ostade, A. Brouwer, P. Wouwerman a i. J. M. Molenaer maľoval alegorické portréty s moralizujúcim podtextom a obrazy sedliakov.
Podobné námety plné svetla maľovala s veľkou senzibilitou J. Leysterová, manželka J. M. Molenaera. E. van de Velde, ktorý prišiel do Haarlemu z Amsterdamu, je jedným zo zakladateľov naturalistickej krajinomaľby haarlemskej školy. Novú fázu krajinomaľby, tzv. tonálnu fázu (20. – 30. roky 17. stor.), reprezentujú diela P. Molijna, J. J. van Goyena a S. van Ruisdaela, ktorí maľovali najmä krajiny s vodou, so zalesneným pobrežím, sedliackymi domami a s mlynmi. K ich nasledovníkom patrili Jacob van Moscher (*okolo 1615, †1655), Frans de Hulst (*okolo 1610, †1661), Wouter Knijff (*okolo 1607, †1693) a i. N. Berchem, rodák z Haarlemu, maľoval krajiny ovplyvnené talianskym maliarstvom. K nasledovníkom tejto tradície patrili aj jeho žiaci Hendrick Mommers (*1623, †1693/97) a Willem Romeijn (*okolo 1624, †1693). P. Wouwerman dosiahol vo svojich krajinomaľbách vysoké technické majstrovstvo. Osobité miesto zaujal v holandskej krajinomaľbe Frans Post (*1612, †1680), brat architekta P. Posta, ktorý pobudol istý čas v Južnej Amerike, kde sa špecializoval na topograficky presné zobrazovanie krajiny. Po návrate do Haarlemu sa ďalej venoval juhoamerickej krajine s charakteristickou faunou a flórou, ktorú znázorňoval s veľkou precíznosťou.
K najpozoruhodnejším haarlemským majstrom patrí P. Saenredam, ktorý maľoval významnú architektúru a interiéry kostolov. Na maľbu architektúry a na mestské pohľady sa špecializovali bratia Job Andrieszoon Berckheyde (*1630, †1693) a Gerrit Andrieszoon Berckheyde (*1638, †1698). Maríny maľoval Hendrick Corneliszoon Vroom (*1560, †1640), ktorého dielom sa inšpirovali aj jeho syn Cornelis Hendrickszoon Vroom (*1591, †1661) a Pieter Mulier (okolo *1615 alebo 1637, †1670).
Hoci je Haarlem miestom vzniku maľby marín, tento žáner sa po prvej generácii maliarov ďalej výraznejšie nerozvíjal.
Prvú generáciu maliarov zátiší predstavujú Floris Claeszoon van Dijck (okolo*1575, †1651), Floris van Schooten (okolo *1590, †1655) a i. Z druhej generácie vynikli najmä P. Claesz, pokladaný za popredného predstaviteľa tohto žánru v holandskom umení, a W. C. Heda, ktorý rozšíril kompozičnú skladbu takmer monochrómneho zátišia o nové pohľady ako vanitas alebo alegorické či moralizujúce významy. K jeho žiakom patria jeho syn Gerrit Heda (*1620, †pred 1701), Maerten Boelema (*okolo 1600, †po 1664) a i. Tretia generácia haarlemských maliarov zátiší vytvárala zdobné zátišia vertikálneho formátu. Zvláštnosťou je, že v Haarleme nepôsobil žiaden významnejší maliar kvetinových zátiší.