Haarlem

Text hesla

Haarlem [hár-] — mesto v severozápadnom Holandsku v blízkosti pobrežia Severného mora na rieke Spaarne západne od Amsterdamu, administratívne stredisko provincie Noord-Holland; 159-tis. obyvateľov (2017). Obchodné stredisko najväčšieho holandského regiónu pestovania a exportu kvetín (tulipány, narcisy, hyacinty). Priemysel elektrotechnický, polygrafický (tlač bankoviek, poštových známok a väčšiny holandských týždenníkov), strojársky, lodný, farmaceutický, textilný, potravinársky (čokoládové výrobky). Každoročne sa tam v 2. polovici apríla koná kvetinové korzo – sprievod alegorických vozov s pestrou kvetinovou výzdobou.

Písomne doložené 918 a 938, od 11. stor. sa rozvíjalo ako jedno zo sídel grófov z Hollandu, 1245 získalo mestské práva. V 14. stor. opevnené. Počas Nizozemskej revolúcie 1572 – 73 obliehané Španielmi, 1576 vyhorelo, 1577 dobyté späť Viliamom I. Oranžským, od 1581 súčasť Spojených nizozemských provincií. Od 80. rokov 16. stor. sa v Haarleme začali usádzať náboženskí utečenci z Flámska (1621 tvorili vyše polovice obyvateľov Haarlemu), od konca 17. stor. aj francúzski hugenoti. V 16. a 17. stor. mesto bohatlo najmä vďaka rozvíjajúcemu sa súkenníctvu, hodvábnictvu, pivovarníctvu a stavbe lodí, stalo sa významným hospodárskym, umeleckým a kultúrnym (v 16. – 17. stor. tam pôsobilo niekoľko generácií maliarov zaraďovaných do tzv. haarlemskej školy), ako aj kníhtlačiarskym centrom: pôsobil tam kníhtlačiar Laurrens Janszoon Coster (*1405, †1484) niektorými autormi považovaný za vynálezcu kníhtlače, od 1565 tam vychádzajú najstaršie holandské noviny Oprechte Haerlemse Courant, dnes pod názvom Haarlems Dagblad. Od pol. 18. stor. mesto upadalo, jeho ďalší rozmach nastal až s rozvojom priemyslu v 19. stor.

Stavebné pamiatky: na hlavnom námestí Grote Markt: neskorogotická (pôvodne katolícka, od 1578 protestantská) trojloďová bazilika nazývaná Grote Kerk (aj Sint-Bavokerk; pozdĺžna loď budovaná od 1470, chór z konca 14. stor.; jeden z najväčších kostolov v Holandsku; v interiéri jeden z najvýznamnejších a podľa niektorých prameňov aj najväčších organov na svete, 1735 – 38; každoročne sa tam konajú haarlemské organové dni); bývalá rybia tržnica Vishal (1769), ktorá je spolu s vrcholným dielom ranej holandskej renesancie, pôvodne mäsovou tržnicou Vleeshal (1602 – 04, Lieven de Key), sídlom múzea De Hallen; goticko-renesančná radnica Stadhuis (14./15. stor., 1620 – 30 rozšírená a zmodernizovaná L. de Keyom).

Ďalšie významné pamiatky: kostol Waalse Kerk (1348 – 98; od konca 16. stor. slúžil protestantom, najmä Valónom a hugenotom, preto nazývaný valónsky); budova bývalej mestskej váhy Stadswaag (1597 – 98, L. de Key alebo Cornelisz.); kostol Nieuwe Kerk (s centrálnym pôdorysom v tvare gréckeho kríža, postavený 1645 – 49 na starších základoch, J. van Campen; veža L. de Key, 1613); jediná zachovaná brána mestského opevnenia Amsterdamse Poort (okolo 1400); Gasthuishuisjes (okolo 1610, dvanásť identických domčekov so stupňovitým štítom, pôvodne súčasť nemocnice, dnes architektonické centrum a historické múzeum); budova bývalého starobinca, v ktorom prežil posledné roky života F. Hals, dnes Frans Hals Museum (1608, L. de Key) so zbierkami holandských majstrov, umeleckých remesiel, moderného umenia, začiatkov kníhtlače a i.; hofjes (tzv. dvory — domy postavené do štvorca, ktoré slúžili na charitatívne účely ako starobince alebo chudobince, najstarší je Bakenesserhofje z 1395); neorománsko-byzantsko-secesná katolícka katedrála Sint Bavo (1895 – 98, 1902 – 27, Pierre st., Pierre ml. a Joseph Cuypersovci; v klenotnici sú vystavené zbierky sakrálneho umenia od 15. stor.) a i.

Múzeá a galérie: Teylers Museum (najstaršie holandské múzeum založené 1778; prírodovedné a technické zbierky a galéria). Sídlo katolíckeho a starokatolíckeho biskupstva. Juhovýchodne od Haarlemu leží rozsiahly polder Haarlemmermeerpolder (→ Haarlemmermeer), západne národný park Nationale Park de Kennemerduinen (rozloha 1 240 ha), kraj piesočných dún a vresovísk s prímorskou flórou a faunou.

Text hesla

Haarlem [hár-] — mesto v severozápadnom Holandsku v blízkosti pobrežia Severného mora na rieke Spaarne západne od Amsterdamu, administratívne stredisko provincie Noord-Holland; 159-tis. obyvateľov (2017). Obchodné stredisko najväčšieho holandského regiónu pestovania a exportu kvetín (tulipány, narcisy, hyacinty). Priemysel elektrotechnický, polygrafický (tlač bankoviek, poštových známok a väčšiny holandských týždenníkov), strojársky, lodný, farmaceutický, textilný, potravinársky (čokoládové výrobky). Každoročne sa tam v 2. polovici apríla koná kvetinové korzo – sprievod alegorických vozov s pestrou kvetinovou výzdobou.

Písomne doložené 918 a 938, od 11. stor. sa rozvíjalo ako jedno zo sídel grófov z Hollandu, 1245 získalo mestské práva. V 14. stor. opevnené. Počas Nizozemskej revolúcie 1572 – 73 obliehané Španielmi, 1576 vyhorelo, 1577 dobyté späť Viliamom I. Oranžským, od 1581 súčasť Spojených nizozemských provincií. Od 80. rokov 16. stor. sa v Haarleme začali usádzať náboženskí utečenci z Flámska (1621 tvorili vyše polovice obyvateľov Haarlemu), od konca 17. stor. aj francúzski hugenoti. V 16. a 17. stor. mesto bohatlo najmä vďaka rozvíjajúcemu sa súkenníctvu, hodvábnictvu, pivovarníctvu a stavbe lodí, stalo sa významným hospodárskym, umeleckým a kultúrnym (v 16. – 17. stor. tam pôsobilo niekoľko generácií maliarov zaraďovaných do tzv. haarlemskej školy), ako aj kníhtlačiarskym centrom: pôsobil tam kníhtlačiar Laurrens Janszoon Coster (*1405, †1484) niektorými autormi považovaný za vynálezcu kníhtlače, od 1565 tam vychádzajú najstaršie holandské noviny Oprechte Haerlemse Courant, dnes pod názvom Haarlems Dagblad. Od pol. 18. stor. mesto upadalo, jeho ďalší rozmach nastal až s rozvojom priemyslu v 19. stor.

Stavebné pamiatky: na hlavnom námestí Grote Markt: neskorogotická (pôvodne katolícka, od 1578 protestantská) trojloďová bazilika nazývaná Grote Kerk (aj Sint-Bavokerk; pozdĺžna loď budovaná od 1470, chór z konca 14. stor.; jeden z najväčších kostolov v Holandsku; v interiéri jeden z najvýznamnejších a podľa niektorých prameňov aj najväčších organov na svete, 1735 – 38; každoročne sa tam konajú haarlemské organové dni); bývalá rybia tržnica Vishal (1769), ktorá je spolu s vrcholným dielom ranej holandskej renesancie, pôvodne mäsovou tržnicou Vleeshal (1602 – 04, Lieven de Key), sídlom múzea De Hallen; goticko-renesančná radnica Stadhuis (14./15. stor., 1620 – 30 rozšírená a zmodernizovaná L. de Keyom).

Ďalšie významné pamiatky: kostol Waalse Kerk (1348 – 98; od konca 16. stor. slúžil protestantom, najmä Valónom a hugenotom, preto nazývaný valónsky); budova bývalej mestskej váhy Stadswaag (1597 – 98, L. de Key alebo Cornelisz.); kostol Nieuwe Kerk (s centrálnym pôdorysom v tvare gréckeho kríža, postavený 1645 – 49 na starších základoch, J. van Campen; veža L. de Key, 1613); jediná zachovaná brána mestského opevnenia Amsterdamse Poort (okolo 1400); Gasthuishuisjes (okolo 1610, dvanásť identických domčekov so stupňovitým štítom, pôvodne súčasť nemocnice, dnes architektonické centrum a historické múzeum); budova bývalého starobinca, v ktorom prežil posledné roky života F. Hals, dnes Frans Hals Museum (1608, L. de Key) so zbierkami holandských majstrov, umeleckých remesiel, moderného umenia, začiatkov kníhtlače a i.; hofjes (tzv. dvory — domy postavené do štvorca, ktoré slúžili na charitatívne účely ako starobince alebo chudobince, najstarší je Bakenesserhofje z 1395); neorománsko-byzantsko-secesná katolícka katedrála Sint Bavo (1895 – 98, 1902 – 27, Pierre st., Pierre ml. a Joseph Cuypersovci; v klenotnici sú vystavené zbierky sakrálneho umenia od 15. stor.) a i.

Múzeá a galérie: Teylers Museum (najstaršie holandské múzeum založené 1778; prírodovedné a technické zbierky a galéria). Sídlo katolíckeho a starokatolíckeho biskupstva. Juhovýchodne od Haarlemu leží rozsiahly polder Haarlemmermeerpolder (→ Haarlemmermeer), západne národný park Nationale Park de Kennemerduinen (rozloha 1 240 ha), kraj piesočných dún a vresovísk s prímorskou flórou a faunou.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Haarlem [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-07-24]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/haarlem