Gustáv I. Vasa

Text hesla

Gustáv I. Vasa, pôvodne Gustav Eriksson Vasa, 12. 5. 1496 alebo 3. 5. 1497 zámok Rydboholm alebo Lindholmen – 29. 9. 1560 Štokholm (pochovaný v dóme v Uppsale) — švédsky kráľ (od 1523), zakladateľ kráľovskej dynastie Vasovcov, otec Erika XIV. a Karola IX., starý otec Gustáva II. Adolfa. Počas vojenského konfliktu medzi dánskym kráľom Kristiánom II. a švédskym ríšskym správcom S. S. Sturem bol protizmluvne odvedený do Dánska ako rukojemník. R. 1519 sa mu podarilo utiecť do Lübecku a odtiaľ sa 1520 vrátil späť do Švédska. Kristián II. po obnovení Kalmarskej únie rozpútal v krajine teror a Gustáv I. Vasa sa po tzv. štokholmskom krvavom kúpeli (november 1520) postavil na čelo švédskej vzbury proti Dánom. Po víťazstve 1523 sa stal krajinským správcom a po faktickom rozpade Kalmarskej únie bol 6. 6. 1523 vyhlásený za kráľa. Zložitú finančnú situáciu koruny a ťažké dlžoby vyriešil po prijatí reformácie (1527) zhabaním cirkevných príjmov a majetkov (stal sa hlavou švédskej cirkvi). Povzniesol švédsky obchod, usiloval sa osamostatniť od Hanzy (na jej tovar uvalil clo), uzatvoril obchodné zmluvy s Anglickom a Nizozemskom. R. 1544 presadil na ríšskom sneme vo Västeråse uznanie dedičnosti svojej dynastie v mužskej línii.

Text hesla

Gustáv I. Vasa, pôvodne Gustav Eriksson Vasa, 12. 5. 1496 alebo 3. 5. 1497 zámok Rydboholm alebo Lindholmen – 29. 9. 1560 Štokholm (pochovaný v dóme v Uppsale) — švédsky kráľ (od 1523), zakladateľ kráľovskej dynastie Vasovcov, otec Erika XIV. a Karola IX., starý otec Gustáva II. Adolfa. Počas vojenského konfliktu medzi dánskym kráľom Kristiánom II. a švédskym ríšskym správcom S. S. Sturem bol protizmluvne odvedený do Dánska ako rukojemník. R. 1519 sa mu podarilo utiecť do Lübecku a odtiaľ sa 1520 vrátil späť do Švédska. Kristián II. po obnovení Kalmarskej únie rozpútal v krajine teror a Gustáv I. Vasa sa po tzv. štokholmskom krvavom kúpeli (november 1520) postavil na čelo švédskej vzbury proti Dánom. Po víťazstve 1523 sa stal krajinským správcom a po faktickom rozpade Kalmarskej únie bol 6. 6. 1523 vyhlásený za kráľa. Zložitú finančnú situáciu koruny a ťažké dlžoby vyriešil po prijatí reformácie (1527) zhabaním cirkevných príjmov a majetkov (stal sa hlavou švédskej cirkvi). Povzniesol švédsky obchod, usiloval sa osamostatniť od Hanzy (na jej tovar uvalil clo), uzatvoril obchodné zmluvy s Anglickom a Nizozemskom. R. 1544 presadil na ríšskom sneme vo Västeråse uznanie dedičnosti svojej dynastie v mužskej línii.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Gustáv I. Vasa [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-08-05]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/gustav-i-vasa