Guisovci

Text hesla

Guisovci [gízov-], de Guise — francúzsky šľachtický rod vojvodov, vedľajšia línia rodu Lotrinskovcov (fr. de Lorraine). Počas hugenotských vojen boli Guisovci vodcami katolíckej Svätej ligy. R. 1675 rod vymrel, dedičstvo ako apanáž pripadlo 1688 rodu de Condé a 1830 rodu Orleánskovcov. Významní členovia rodu:

Claude I. Lotrinský, gróf, vojvoda de Guise (od 1528), 20. 10. 1496 Condé-Northen – 12. 4. 1550 Joinville — politik a vojvodca, otec Františka I. Lotrinského a Charla de Guise. Bol v službách kráľa Františka I. ako vojvodca a guvernér Champagne a Burgundska, začo získal 1527 grófstvo Guise, ktoré bolo 1528 povýšené na vojvodstvo. Jeho dcéra Mária (*1515, †1560) bola od 1538 manželkou škótskeho kráľa Jakuba V. a matkou Márie Stuartovej;

František I. Lotrinský, fr. François I. de Lorraine, vojvoda de Guise (od 1550), 17. 2. 1519 Bar-le-Duc – 24. 2. 1563 Saint-Mesmin — vojvodca, syn Clauda I. Lotrinského, brat Charla de Guise, otec Henricha I. Lotrinského. Úspešne bojoval proti cisárovi Karolovi V., proti Španielom a Angličanom, o. i. sa 1558 podieľal na dobytí Calais. Počas krátkeho panovania Františka II. získal spolu s bratom silný mocenský vplyv a ovládol v katolíckom duchu politiku Francúzska. Krvavým incidentom pri Vasse (1. 3. 1562) rozpútal náboženskú občiansku vojnu (→ hugenotské vojny). Zomrel na následky vražedného útoku jedného z hugenotov;

Henrich I. Lotrinský, nazývaný le Balafré (Zjazvený), vojvoda de Guise (od 1563), 31. 12. 1550 Joinville – 23. 12. 1588 Blois — vojvodca, syn Františka I. Lotrinského. Od 1567 bojoval proti G. de Colignymu a hugenotom. Podieľal sa na príprave a vraždení počas Bartolomejskej noci. R. 1576 založil Svätú ligu a 1585 uzatvoril spojenectvo so Španielmi, pomocou ktorých sa usiloval získať francúzsku korunu. Kráľ Henrich III., obávajúc sa o trón i ambicióznej prošpanielskej politiky, vlákal Henricha I. Lotrinského do pasce. R. 1588 ho vymenoval za generálneho miestodržiteľa Francúzska a zvolal generálne stavy do Blois, kde ho dal úkladne zavraždiť;

Charles de Guise, nazývaný kardinál de Lorraine, 17. 2. 1524 Joinville – 26. 12. 1574 Avignon — remešský arcibiskup (od 1538) a kardinál (od 1547), syn Clauda I. Lotrinského, brat Františka I. Lotrinského. Bol predstaviteľom militantného katolicizmu, nezmieriteľný protivník hugenotov. Počas vlády kráľa Františka II. získal spolu s bratom na dvore silný vplyv a pre svoj rod sa snažil nájsť cestu na francúzsky trón. R. 1558 povolal do Francúzska inkvizíciu.

Text hesla

Guisovci [gízov-], de Guise — francúzsky šľachtický rod vojvodov, vedľajšia línia rodu Lotrinskovcov (fr. de Lorraine). Počas hugenotských vojen boli Guisovci vodcami katolíckej Svätej ligy. R. 1675 rod vymrel, dedičstvo ako apanáž pripadlo 1688 rodu de Condé a 1830 rodu Orleánskovcov. Významní členovia rodu:

Claude I. Lotrinský, gróf, vojvoda de Guise (od 1528), 20. 10. 1496 Condé-Northen – 12. 4. 1550 Joinville — politik a vojvodca, otec Františka I. Lotrinského a Charla de Guise. Bol v službách kráľa Františka I. ako vojvodca a guvernér Champagne a Burgundska, začo získal 1527 grófstvo Guise, ktoré bolo 1528 povýšené na vojvodstvo. Jeho dcéra Mária (*1515, †1560) bola od 1538 manželkou škótskeho kráľa Jakuba V. a matkou Márie Stuartovej;

František I. Lotrinský, fr. François I. de Lorraine, vojvoda de Guise (od 1550), 17. 2. 1519 Bar-le-Duc – 24. 2. 1563 Saint-Mesmin — vojvodca, syn Clauda I. Lotrinského, brat Charla de Guise, otec Henricha I. Lotrinského. Úspešne bojoval proti cisárovi Karolovi V., proti Španielom a Angličanom, o. i. sa 1558 podieľal na dobytí Calais. Počas krátkeho panovania Františka II. získal spolu s bratom silný mocenský vplyv a ovládol v katolíckom duchu politiku Francúzska. Krvavým incidentom pri Vasse (1. 3. 1562) rozpútal náboženskú občiansku vojnu (→ hugenotské vojny). Zomrel na následky vražedného útoku jedného z hugenotov;

Henrich I. Lotrinský, nazývaný le Balafré (Zjazvený), vojvoda de Guise (od 1563), 31. 12. 1550 Joinville – 23. 12. 1588 Blois — vojvodca, syn Františka I. Lotrinského. Od 1567 bojoval proti G. de Colignymu a hugenotom. Podieľal sa na príprave a vraždení počas Bartolomejskej noci. R. 1576 založil Svätú ligu a 1585 uzatvoril spojenectvo so Španielmi, pomocou ktorých sa usiloval získať francúzsku korunu. Kráľ Henrich III., obávajúc sa o trón i ambicióznej prošpanielskej politiky, vlákal Henricha I. Lotrinského do pasce. R. 1588 ho vymenoval za generálneho miestodržiteľa Francúzska a zvolal generálne stavy do Blois, kde ho dal úkladne zavraždiť;

Charles de Guise, nazývaný kardinál de Lorraine, 17. 2. 1524 Joinville – 26. 12. 1574 Avignon — remešský arcibiskup (od 1538) a kardinál (od 1547), syn Clauda I. Lotrinského, brat Františka I. Lotrinského. Bol predstaviteľom militantného katolicizmu, nezmieriteľný protivník hugenotov. Počas vlády kráľa Františka II. získal spolu s bratom na dvore silný vplyv a pre svoj rod sa snažil nájsť cestu na francúzsky trón. R. 1558 povolal do Francúzska inkvizíciu.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Guisovci [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-02-29]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/guisovci