Gubajdulinová, Sofia Asgatovna

Text hesla

Gubajdulinová (Gubajdulina), Sofia Asgatovna, 24. 10. 1931 Čistopoľ — tatárska skladateľka, jedna z najvýznamnejších predstaviteliek súčasnej hudby.

Študovala kompozíciu a hru na klavíri na konzervatóriu v Kazani (absolvovala 1954) a na Moskovskom konzervatóriu P. I. Čajkovského u Nikolaja Ivanoviča Pejka (do 1959) a Vissariona Jakovleviča Šebalina (do 1963). Jej prvé alternatívne ladené skladby, ktoré vznikli počas štúdií, označovala oficiálna kritika ako neprístupné publiku, vo vlastnom hľadačskom úsilí ju však podporil Dmitrij Dmitrievič Šostakovič. V roku 1970 založila spolu so skladateľom Viktorom Suslinom a Viačeslavom Arťomovom súbor Astreja, ktorý sa venoval improvizačnej hre na starých ruských, kaukazských a stredoázijských ľudových nástrojoch. Jej tvorba vzbudila pozornosť aj zásluhou Gidona Kremera, ktorý premiérovo uviedol viaceré diela, o. i. tri verzie jej husľového koncertu Offertorium (I. 1980; II. 1982; III. 1986).

Je autorkou kantáty Noc v Memfise (Noč v Memfise, 1968) na staroegyptské texty, symfónie v 12 častiach Počujem... Zmĺklo... (Slyšu... umolklo..., 1986), baletnej, komornej, scénickej a filmovej hudby i veľkého počtu vokálno-inštrumentálnych skladieb inšpirovaných poéziou alebo náboženskými textami, napr. Hodina duše (Čas duši, 1976) pre symfonický orchester, perkusie a mezzosoprán na verše Mariny Cvetajevovej a Haleluja (Aliluija, 1990) pre zbor, orchester, organ, sólistu a farebnú projekciu. Jej zameranie na náboženské témy najvýstižnejšie dokumentuje jej najrozsiahlejšie dielo – diptych o smrti a vzkriesení Ježiša Krista Pašie podľa sv. Jána (Johannes-Passions, 2000) a Veľká noc podľa sv. Jána (Johannes-Ostern, 2002).

Text hesla

Gubajdulinová (Gubajdulina), Sofia Asgatovna, 24. 10. 1931 Čistopoľ — tatárska skladateľka, jedna z najvýznamnejších predstaviteliek súčasnej hudby.

Študovala kompozíciu a hru na klavíri na konzervatóriu v Kazani (absolvovala 1954) a na Moskovskom konzervatóriu P. I. Čajkovského u Nikolaja Ivanoviča Pejka (do 1959) a Vissariona Jakovleviča Šebalina (do 1963). Jej prvé alternatívne ladené skladby, ktoré vznikli počas štúdií, označovala oficiálna kritika ako neprístupné publiku, vo vlastnom hľadačskom úsilí ju však podporil Dmitrij Dmitrievič Šostakovič. V roku 1970 založila spolu so skladateľom Viktorom Suslinom a Viačeslavom Arťomovom súbor Astreja, ktorý sa venoval improvizačnej hre na starých ruských, kaukazských a stredoázijských ľudových nástrojoch. Jej tvorba vzbudila pozornosť aj zásluhou Gidona Kremera, ktorý premiérovo uviedol viaceré diela, o. i. tri verzie jej husľového koncertu Offertorium (I. 1980; II. 1982; III. 1986).

Je autorkou kantáty Noc v Memfise (Noč v Memfise, 1968) na staroegyptské texty, symfónie v 12 častiach Počujem... Zmĺklo... (Slyšu... umolklo..., 1986), baletnej, komornej, scénickej a filmovej hudby i veľkého počtu vokálno-inštrumentálnych skladieb inšpirovaných poéziou alebo náboženskými textami, napr. Hodina duše (Čas duši, 1976) pre symfonický orchester, perkusie a mezzosoprán na verše Mariny Cvetajevovej a Haleluja (Aliluija, 1990) pre zbor, orchester, organ, sólistu a farebnú projekciu. Jej zameranie na náboženské témy najvýstižnejšie dokumentuje jej najrozsiahlejšie dielo – diptych o smrti a vzkriesení Ježiša Krista Pašie podľa sv. Jána (Johannes-Passions, 2000) a Veľká noc podľa sv. Jána (Johannes-Ostern, 2002).

Zverejnené vo februári 2008. Aktualizované 19. januára 2021.

citácia

Gubajdulinová, Sofia Asgatovna [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-02-26]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/gubajdulinova-sofia-asgatovna