gruzínske písmo

gruzínske písmo — originálny typ písma (umelo vytvorený, nevyvinutý z iného písma), v ktorom každej fonéme zodpovedá iba jedna graféma.

Starogruzínsky jazyk sa zapisoval 37, neskôr 38 písmenami. Po jazykovej reforme v 60. rokoch 19. stor. pod vedením Iliju Čavčavadzeho (*1837, †1907) bolo z abecedy vyňatých 5 písmen, ktoré sa v gruzínčine v tom čase už nepoužívali, súčasná gruzínska abeceda má teda 33 písmen (5 pre samohlásky, 28 pre spoluhlásky). Existujú rozličné hypotézy o genetickom vzťahu gruzínskeho písma s fenickým, aramejským a gréckym písmom, ako aj s inými druhmi písma. Hoci podľa usporiadania písmen je gruzínske písmo blízke gréckemu, priame grafické paralely sa nezistili. Pôvodné gruzínske písmo sa vyznačuje, podobne ako grécke, monumentálnosťou. Je vytvorené na geometrických princípoch: jednotlivé písmená sa skladajú z rôzne dlhých zvislých a vodorovných čiar a poloblúkov, ktoré zapĺňajú štvorec alebo jeho polovicu. Gruzínska abeceda, podobne ako grécka, obsahuje samohlásky, písmeno pre samohlásku u sa skladá z dvoch znakov, poradie prvých 25 písmen je rovnaké (od A po K), ďalej nasledujú písmená hlások špecifické pre gruzínsky jazyk, ktoré sú usporiadané podľa princípov gréckeho klasického učenia o fonetike. V gruzínskej abecede je zachovaný numerologický význam znakov (ako v gréckej abecede), smer písma je zľava doprava. Gruzínske písmo nepoužíva veľké písmená (napriek pokusom v 18. stor. zaviesť ich používanie).

Gruzínske písmo vzniklo pravdepodobne v období po prijatí kresťanstva za štátne náboženstvo (1. polovica 20. rokov 4. stor.) ako národné písmo, pomocou ktorého sa šírilo kresťanstvo, prekladala sa kresťanská a vznikala pôvodná literatúra. Zmienka o gruzínskom písme sa nachádza v historickom spise História Kartli (Kharthlis cchovreba), v ktorom sa hovorí o ustanovení gruzínskeho písma kráľom Parnavazom I. v 3. stor. pred n. l. Keďže však najstarší dodnes nájdený nápis v gruzínčine pochádza až z 5. stor. n. l., možno predpokladať, že išlo o ustanovenie nie gruzínskeho, ale úradného písma, a to gréckeho alebo aramejského. Po aramejsky a po grécky je napísaná aj tzv. Armazská bilingva – tabuľa s dvojjazyčným nápisom z prelomu 1. a 2. stor. n. l. nájdená v roku 1940 počas archeologických vykopávok v Armazi neďaleko mesta Mccheta. Druhá zmienka o vzniku gruzínskeho písma pochádza z 8. stor. a nachádza sa v prepisoch biografie arménskeho mnícha Mesropa Maštoca (*okolo 361, †440) od jeho žiaka Koriuna (5. stor.) Život Mesropa Maštoca (rukopisy pochádzajú zo 14. – 15. stor. a neskôr zo 17. – 19. stor.), podľa ktorého sa Mesropovi Maštocovi pripisuje popri autorstve arménskeho písma aj autorstvo gruzínskeho a agvarského písma (albánskeho písma; z oblasti Kaukazskej Albánie). V dielach ostatných súdobých autorov zaoberajúcich sa životom a dielom Mesropa Maštoca a opierajúcich sa o Koriunov spis sa neuvádza, že by bol okrem arménskeho písma aj autorom gruzínskej a agvarskej abecedy. Zo samotného Života Mesropa Maštoca vyplýva, že ani nehovoril po gruzínsky.

V priebehu vývoja gruzínskeho písma sa postupne používali tri abecedy (resp. tri vývojové formy). Prvá (tzv. okrúhla; podľa tvarov písma) sa nazýva mrglovani (novšie aj asomtavruli čiže majuskulárna) a je doložená od 5. do 9. stor. K najstarším (dodnes objaveným) nápisom v mrglovani patria palestínske (z gruzínskeho Kláštora sv. Teodora v Betleheme, 5. stor.), bolniské (v chráme v meste Bolnisi, 493 – 494), mcchetské (v chráme Džvari v Mcchete neďaleko Tbilisi, koniec 6. stor.), ukangorské (v obci Ukangora, okres Dmanisi, začiatok 6. stor.) a i. nápisy, rukopisné texty chanmeti zo 6. – 7. stor. a haemeti z 8. stor., pre ktoré je charakteristické označovanie subjektu a objektu písmenami ch a neskôr h v slovese (chani = názov písmena ch, hae = názov písmena h, meti = viac, navyše), ďalej podstatná časť zborníka bohoslužobných textov Sinajského polycefala (864; najstarší datovaný rukopis), Adišský evanjeliár (897) a i. Z mrglovani sa vyvinulo menšie, hranaté (kurzívne) písmo nuschuri (aj nuscha chucuri; chucuri = kňazské). Najstaršie v ňom napísané a dodnes objavené písomné pamiatky sú atenský nápis (v chráme Sioni v obci Ateni pri meste Gori, z 835) a doslov k Sinajskému polycefalu. Nuschuri od 12. stor. postupne vytláčalo mrglovani a bola doň prepísaná celá náboženská literatúra; mrglovani sa používalo v nápisoch, nadpisoch, ako začiatočné písmená odsekov v textoch písaných formou nuschuri a pod. Gruzínska apoštolská autokefálna pravoslávna cirkev donedávna používala formu písma nuscha chucuri. V 10. stor. sa objavili opäť okrúhle tvary písmen, tzv. vojenské písmo mchedruli. Za najstarší nápis v tomto písme je považovaný nápis v chráme Sioni v obci Ateni datovaný do rokov 982 – 986, častejšie sa začalo používať od 11. – 12. stor. a boli ním písané úradné dokumenty i svetská literatúra. V 17. stor. písmo mchedruli nadobudlo súčasnú podobu, preniklo do všetkých sfér používania, po zavedení kníhtlače (1629) sa definitívne stabilizovalo a používa sa dodnes.

Najstaršie gruzínske rukopisy sú texty chanmeti a haemeti (palimpsesty zo 6. – 7. stor.), ktoré sa nachádzajú v Gruzínskom ústave rukopisov Korneliho Kekelidzeho v Tbilisi, ďalej Sinajský polycefal, ktorý je spolu s ďalšími gruzínskymi rukopismi uložený v Kláštore sv. Kataríny na Sinaji, Adišský evanjeliár vo Svaneti (sev. Gruzínsko) i významná zbierka gruzínskych rukopisov v knižnici bývalého gruzínskeho kláštora Iberov na vrchu Atos. Gruzínske rukopisy sa nachádzajú aj v ďalších významných svetových knižniciach.