Grieg, Edvard Hagerup

Grieg [gríg], Edvard Hagerup, 15. 6. 1843 Bergen – 4. 9. 1907 tamže — nórsky skladateľ, klavirista a dirigent, popredná osobnosť nórskej hudby 19. stor.

Základy hudby získal od matky, ako 9-ročný napísal prvú skladbu. Na podnet Oleho Bornemanna Bulla študoval v rokoch 1858 – 62 na konzervatóriu v Lipsku u Ignaza Moschelesa, Carla Reineckeho a i. Od roku 1863 žil v Kodani, kde na jeho vývoj vplýval o. i. Niels Wilhelm Gade, národné povedomie v ňom prebudil nórsky skladateľ (autor nórskej hymny) Rikard Nordraak. V roku 1865 absolvoval študijný pobyt v Taliansku, v roku 1870 v Ríme. Od roku 1866 pôsobil v Kristianii (dnes Oslo), vyučoval, viedol orchester, v roku 1871 tam založil a do roku 1880 viedol hudobný spolok, v rokoch 1880 – 82 dirigoval hudobný spolok Harmónia. Ako dirigent hosťoval v Holandsku, vo Francúzsku, v Anglicku, Maďarsku, Poľsku, Prahe a vo Viedni. Od roku 1880 žil v Bergene, od roku 1885 vo svojom sídle Troldhaugen (pri Bergene). Krátko pred smrťou vystupoval v apríli 1907 v Kodani, Mníchove, Kiele a Berlíne. Dodnes je považovaný za najvýznamnejšieho nórskeho skladateľa.

Vychádzal z diela Wolfganga Amadea Mozarta, Carla Mariu von Webera, Fryderyka Chopina a najmä Roberta Schumanna. Viaceré skladby z prvého obdobia jeho tvorby mali salónny charakter. Neskôr si vytvoril osobitý štýl charakteristický asimilovaním prvkov nórskej ľudovej hudby do vlastného kompozičného rukopisu. Nórska ľudová pieseň a tanec ho ovplyvnili najmä v melodike a rytmickej pestrosti jeho diel. Tým ukázal cestu ďalšiemu vývoju európskej hudby (tzv. neofolklorizmus). Jeho novátorstvo v tejto oblasti obdivoval aj Béla Bartók. V 80. rokoch 19. stor. bol jedným z najhranejších európskych autorov.

Tvorba: inštrumentálna: ouvertúra Na jeseň (I høst, 1866), klavírne koncerty a mol (1868) a h mol (nedokončený, 1883), 4 symfonické tance (1898); komorná: Sláčikové kvarteto g mol, 3 husľové sonáty F dur (1865), G dur (1867) a c mol (1887), Sonáta pre violončelo a mol (1883) a i.; klavírna: Lyrické kusy (10 zošitov, 1867 – 1901), Lístky do pamätníka, Balady a i.; scénická: Sigurd Jorsalfar pre sóla, zbor a orchester (1872, scénická hudba k dráme Bjørnstjerna Bjørnsona), orchestrálna suita Sigurd Jorsalfar (1892), scénická hudba k dráme Henrika Ibsena Peer Gynt (1876), dve orchestrálne suity Peer Gynt I (1888; časti: Ranná nálada, Morgenstemning; Aasina smrť, Åses død; Anitrin tanec, Anitras dans; V jaskyni kráľa hôr, I Dovregubbens hall) a Peer Gynt II (1891; časti: Únos nevesty a Ingridin nárek, Bruderovet och Ingrids klage; Arabský tanec, Arabisk dans; Návrat Peera Gynta, Peer Gynts hjemfart; Solvejgina pieseň, Solveigs sang); nedokončená opera Olav Trygvason (1873, libreto B. Bjørnson); vokálna: piesne, o. i. na texty H. Ibsena a Hansa Christiana Andersena: Dve hnedé oči (To brune øjne), Mám ťa rád (Jeg elsker dig), Putovanie lesom (Vandring i skoven) a i. (piesne tvoril aj na nem. texty). Napísal autobiografiu Môj prvý úspech (Mein erster Erfolg, 1903).

Od roku 1897 bol riadnym členom Berlínskej akadémie, v roku 1893 mu bol udelený titul Dr. h. c. Cambridgeskej a v roku 1906 Oxfordskej univerzity. V jeho vile v Troldhaugene je od roku 1928 múzeum, o Griegovom živote informuje výskumné centrum v Münsteri v Nemecku, ako aj Griegove spoločnosti vo viacerých štátoch (v Nemecku, Spojenom kráľovstve, Nórsku, Japonsku, Rusku i v USA).