Grey, Edward

Text hesla

Grey [grej], Edward, sir, vikomt z Fallodonu (od 1916), 25. 4. 1862 Londýn – 7. 9. 1933 Fallodon — britský politik, syn H. G. Greya. Bol vychovávaný v duchu tradícií britského liberalizmu. Vzdelanie získal vo Winchestri a v Oxforde. Od 1885 člen Dolnej snemovne za Liberálnu stranu. Po jej názorovom rozdelení v otázke búrskej vojny (1899 – 1902) sa pripojil k skupine tzv. imperialistických liberálov vedených H. H. Asquithom. R. 1892 – 95 štátny podtajomník v úrade ministerstva zahraničných vecí, 1905 – 16 minister zahraničných vecí (úrad zastával nepretržite najdlhšie v britských dejinách). Skepticky sa staval k tzv. politike splendid isolation, proti ktorej presadzoval zblíženie sa s Francúzskom a Ruskom. Usiloval sa zamedziť medzinárodným konfliktom a zmenšiť príčiny sporov medzi veľmocami tak v Afrike, ako aj v Strednej Ázii a na Ďalekom východe. Nedôveroval Nemecku a počas 1. marockej krízy (1905 – 06) podporoval francúzske záujmy. Jeho tajná diplomacia sa stretla so silnou kritikou Labouristickej strany. Prispel k ukončeniu prvej balkánskej vojny (1912 – 13). Po atentáte na Franza Ferdinanda d’Este 1914 sa pokúšal sprostredkovať dohodu medzi Srbskom a Rakúskom zorganizovaním konferencie veľmocí, čo sa však skončilo neúspešne a spor sa preniesol na vojnové pole. Na protest proti politike nového ministra zahraničných vecí D. Lloyda Georgea odišiel v decembri 1916 do ústrania. Po 1. svetovej vojne podporoval vznik Spoločnosti národov. R. 1923 – 24 viedol v Snemovni lordov liberálnu opozíciu. R. 1928 – 33 kancelár Oxfordskej univerzity. Autor autobiografií Dvadsaťpäť rokov (Twenty Five Years, 1925) a Pôvab vtákov (The Charm of Birds, 1927).

Popis ilustrácie

Edward Grey

Text hesla

Grey [grej], Edward, sir, vikomt z Fallodonu (od 1916), 25. 4. 1862 Londýn – 7. 9. 1933 Fallodon — britský politik, syn H. G. Greya. Bol vychovávaný v duchu tradícií britského liberalizmu. Vzdelanie získal vo Winchestri a v Oxforde. Od 1885 člen Dolnej snemovne za Liberálnu stranu. Po jej názorovom rozdelení v otázke búrskej vojny (1899 – 1902) sa pripojil k skupine tzv. imperialistických liberálov vedených H. H. Asquithom. R. 1892 – 95 štátny podtajomník v úrade ministerstva zahraničných vecí, 1905 – 16 minister zahraničných vecí (úrad zastával nepretržite najdlhšie v britských dejinách). Skepticky sa staval k tzv. politike splendid isolation, proti ktorej presadzoval zblíženie sa s Francúzskom a Ruskom. Usiloval sa zamedziť medzinárodným konfliktom a zmenšiť príčiny sporov medzi veľmocami tak v Afrike, ako aj v Strednej Ázii a na Ďalekom východe. Nedôveroval Nemecku a počas 1. marockej krízy (1905 – 06) podporoval francúzske záujmy. Jeho tajná diplomacia sa stretla so silnou kritikou Labouristickej strany. Prispel k ukončeniu prvej balkánskej vojny (1912 – 13). Po atentáte na Franza Ferdinanda d’Este 1914 sa pokúšal sprostredkovať dohodu medzi Srbskom a Rakúskom zorganizovaním konferencie veľmocí, čo sa však skončilo neúspešne a spor sa preniesol na vojnové pole. Na protest proti politike nového ministra zahraničných vecí D. Lloyda Georgea odišiel v decembri 1916 do ústrania. Po 1. svetovej vojne podporoval vznik Spoločnosti národov. R. 1923 – 24 viedol v Snemovni lordov liberálnu opozíciu. R. 1928 – 33 kancelár Oxfordskej univerzity. Autor autobiografií Dvadsaťpäť rokov (Twenty Five Years, 1925) a Pôvab vtákov (The Charm of Birds, 1927).

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Grey, Edward [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-15]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/grey-edward