GPU

GPU, Gosudarstvennoje političeskoje upravlenije, Štátna politická správa — orgán sovietskej tajnej polície, ktorý vznikol 1922 ako nástroj politickej kontroly obyvateľstva v sovietskom Rusku. Fakticky bol pokračovateľom zrušenej Čeky, zdedil jej moskovskú rezidenciu (Ľubľanka), pracovníkov i náčelníka F. E. Dzeržinského, ktorý bol zároveň komisárom vnútra. GPU patrila organizačne pod Komisariát vnútra, ktorý ju zriadil na základe nariadenia Všeruského ústredného výkonného výboru. Po vzniku ZSSR 1923 bol jej názov zmenený na OGPU (Jednotná štátna politická správa). GPU mala právo mimosúdneho uloženia trestu až po trest smrti zastrelením, ako aj právo posielať do táborov nútených prác osoby uznané za politicky nebezpečné. R. 1926 začal tajnú políciu využívať J. V. Stalin proti vnútrostraníckej opozícii, koncom 20. rokov 20. stor. uplatňoval na eliminovanie politických protivníkov vykonštruované obvinenia zakladajúce sa na omyloch vlastnej politiky. OGPU dostala nariadenie nájsť a uväzniť skrytých nepriateľov ľudu medzi prosperujúcimi roľníkmi a sabotérov medzi technickou inteligenciou v sovietskom priemysle (proces s inžiniermi donbaskej uhoľnej panvy). R. 1930 uskutočnila veľkú operáciu proti dôstojníkom Červenej armády, ktorí pôvodne slúžili ešte v cárskej armáde, po revolúcii však vstúpili do služieb nového režimu. Do 1930 sa výrazne rozšírila sieť koncentračných táborov v celej krajine, ako súčasť OGPU bola založená Hlavná správa nápravných pracovných táborov (→ Gulag). V táboroch bolo v tom čase uväznených viac ako 300-tis. ľudí (veľký počet tvorili politickí väzni), o tri roky neskôr ich počet už vzrástol na niekoľko miliónov. OGPU sa podieľala aj na uväznení vysokopostavených členov komunistickej strany, napr. skupiny vedenej členom Ústredného výboru Martemianom Nikitičom Riutinom (*1890, †1937), ktorý bol uväznený a zastrelený. R. 1934 bola OGPU včlenená do Komisariátu vnútra a premenovaná na NKVD (Ľudový komisariát vnútorných záležitostí).