Gorbačov, Michail Sergejevič

Gorbačov, Michail Sergejevič, 2. 3. 1931 Privoľnoje, Stavropolská oblasť – 30. 8. 2022 Moskva — sovietsky a ruský štátnik. Pochádzal z roľníckej rodiny, v mladosti pracoval ako robotník v kolchoze. Od roku 1950 študoval právo na Moskovskej štátnej univerzite, 1952 vstúpil do komunistickej strany (KSSZ). Po absolvovaní právnickej fakulty (1955) sa vrátil do rodného regiónu, kde pôsobil ako organizátor v miestnom Komsomole, potom v oblastnom vedení KSSZ. V roku 1967 ukončil externé štúdium na Ekonomickej fakulte Stavropolského poľnohospodárskeho inštitútu, špecializácia agronóm ekonóm. V roku 1968 sa stal prvým tajomníkom mestského výboru KS v Stavropole, 1970 bol zvolený do Najvyššieho sovietu ZSSR. V rokoch 1971 – 91 člen Ústredného výboru KSSZ, od novembra 1978 tajomník ÚV pre poľnohospodárstvo. V rokoch 1979 – 80 kandidát Politbyra ÚV KSSZ, 1980 – 91 člen Politbyra ÚV KSSZ.

V marci 1985 bol na mimoriadnom zasadaní ÚV KSSZ (po smrti K. U. Černenka) zvolený za generálneho tajomníka ÚV KSSZ. Po nástupe do funkcie uskutočnil radikálnu čistku v aparáte strany a začal uskutočňovať ďalekosiahle reformy. Začal s diskusiou o ekonomických reformách, spočiatku iba o ich urýchlení, neskôr otvorene nasmeroval oficiálnu politiku na program prestavby ekonomiky a spoločnosti (→ perestrojka) i názorovej otvorenosti umožňujúcej celospoločenskú diskusiu o stave a perspektívach Sovietskeho zväzu (→ glasnosť). V záujme zmierenia štátu a spoločnosti začal kurz politickej liberalizácie (prepúšťanie disidentov, uvoľnenie cenzúry, prehodnotenie sovietskych dejín) a v úsilí povzniesť hospodárstvo zaviedol rad reforiem rozvíjajúcich predovšetkým súkromný sektor v priemyselnej, obchodnej a poľnohospodárskej oblasti. Jeho politika priniesla významné zmeny, oslabila centrálne plánovanie a umožnila obmedzené ekonomické reformy. Tie však neboli dostatočne efektívne na zastavenie hospodárskeho úpadku, čo viedlo k ďalšej ekonomickej nestabilite. Nová sloboda názoru čoskoro odkryla pretrvávajúcu ekonomickú, politickú a národnostnú polarizáciu spoločnosti. Bez ohľadu na subjektívne presvedčenie Gorbačova o reformovateľnosti socialistického systému viedla jeho politika glasnosti a prestavby k začatiu procesu detotalizácie a dekomunizácie celého východného bloku.

V rokoch 1985 – 88 radikálne zmenil smerovanie sovietskej zahraničnej politiky. Na XXVII. zjazde KSSZ (február – marec 1986) zverejnil sovietsky program jadrového odzbrojenia do roku 2000. Otázka odzbrojenia bola aj hlavnou témou rokovaní s americkými prezidentmi R. Reaganom (Ženeva 1985, Reykjavík 1986, Moskva 1988) a s G. H. W. Bushom (Malta 1989), ktoré viedli ku koncu studenej vojny. Vzdal sa aj Brežnevovej doktríny a umožnil krajinám východného bloku prechod k demokracii. Vo februári 1988 dosiahol stiahnutie sovietskych jednotiek z Afganistanu.

V roku 1989 presadil voľby s možnosťou kandidovania aj iných politických strán (prvýkrát od roku 1920). Pokrok v pluralizácii spoločenského života v Sovietskom zväze prinieslo zrušenie článku 6 v sovietskej ústave (1990), ktorý komunistickej strane zaručoval vedúcu úlohu a mocenský monopol. V októbri 1988 sa Gorbačov stal predsedom Najvyššieho sovietu ZSSR (hlava štátu). Po ústavnej reforme z 15. 3. 1990, ktorá nastolila prezidentský režim, bol zvolený za prvého (a jediného) prezidenta ZSSR.

V auguste 1991 sa niekoľko vojenských a politických predstaviteľov na čele s Gennadijom Janajevom pokúsilo uskutočniť komunistický štátny prevrat, ktorého cieľom bolo ukončiť Gorbačovovu politiku. Počas puču, v ktorom Gorbačov hral dodnes nevyjasnenú úlohu, bol držaný v domácom väzení v rekreačnom zariadení na Kryme. Opozíciu proti pučistom viedol budúci ruský prezident B. Jeľcin a vývoj udalostí viedol ku Gorbačovovmu politickému pádu. Už v auguste 1991 sa vzdal funkcie generálneho tajomníka ÚV KSSZ a postupne strácal vplyv na udalosti v rozpadajúcom sa Sovietskom zväze. Jeho medzinárodná popularita bola priamo úmerná rastúcej nepopulárnosti v ZSSR, 25. decembra odstúpil aj z funkcie prezidenta ZSSR. Po zániku Sovietskeho zväzu koncom roku 1991 sa Gorbačov v ruskej politickej aréne objavil ako kandidát v prezidentských voľbách 1996, bol však neúspešný (získal len 0,5 % hlasov). V roku 1992 založil Medzinárodnú nadáciu socioekonomických a politických štúdií (Gorbačovova nadácia), 1993 založil Medzinárodný zelený kríž (Green Cross International), venoval sa medzinárodnej politike a prednášal na univerzitách po celom svete. Bola mu udelená Nobelova cena mieru (1990) za úlohu pri zmierňovaní medzinárodného napätia a ukončení studenej vojny.