Gombrowicz, Witold

Gombrowicz [-vič], (Marian) Witold, pseudonymy Jorge Alejandro, Mariano Lenogiry, Z. Niewieski, Zdzisław Niewieski, 4. 8. 1904 Małoszyce – 25. 7. 1969 Vence, Francúzsko — poľský prozaik, dramatik a publicista, predstaviteľ modernej prózy.

V rokoch 1922 – 27 vyštudoval právo na univerzite vo Varšave, 1927 – 28 absolvoval študijný pobyt v Paríži, v roku 1928 sa vrátil do Varšavy a pracoval na súde, od roku 1933 bol literárne činný. Spolupracoval s časopismi Kurier Poranny (Ranný kuriér, 1933 – 38), Skamander (1935 – 39) a Czas (1936 – 38). Počas vypuknutia 2. svetovej vojny bol na ceste do Argentíny, kde sa rozhodol zostať (autobiografický román Transatlantik, Trans-Atlantyk, 1953; sfilmovaný napr. 1991, réžia Mikołaj Grabowski); v rokoch 1943 – 44 pracoval ako archivár časopisu Jezuitor Solidaridad. V roku 1963 odišiel do Západného Berlína, v 1964 sa usadil vo Francúzsku. Bol jedným z hlavných predstaviteľov poľskej emigrácie sústredenej okolo parížskeho vydavateľského centra a mesačníka Kultura.

V tvorbe zdôrazňoval význam medziľudských vzťahov a vplyv kultúrnej tradície, využíval groteskné a parodické prvky. Experimentálnou formou s prvkami absurdity a mytologizácie spoločnosti pranieroval tradičné poľské predstavy o svojom národe a histórii. Debutoval zbierkou poviedok Pamätník z obdobia dospievania (Pamiętnik z okresu dojrzewania, 1933). V groteskno-satirickom románe Ferdydurke (1938; slov. 2004; sfilmovaný napr. 1991, réžia Jerzy Skolimowski) ostro vystúpil proti tradicionalizmu a konvencii v literatúre a umení a formuloval základné tézy svojej tvorby. Hlavný hrdina v ňom zisťuje, že nikdy nedokáže byť spontánny a autentický, pretože je obmedzený svojou spoločenskou rolou a z nej vyplývajúcim klišé správania. V groteskno-fantastickej dráme Ivona, princezná burgundská (Iwona, księżniczka Burgunda, vydaná časopisecky 1938, uvedená 1957, vydaná knižne 1958; slov. 1983; sfilmovaná napr. 1992, réžia Jerzy Stuhr) zachytil konflikt medzi slobodnou vôľou a spoločenskými stereotypmi, od ktorých je jednotlivec vždy závislý.

Bol aj autorom románov Posadnutí (Opętani, časopisecky 1939, knižne 1973 vo výbere Varia), Pornografia (1960; sfilmovaný 2003, réžia Jan Jakub Kolski), Kozmos (Kosmos, 1965; slov. 2006; sfilmovaný napr. 2015, réžia Andrzej Żuławski), drám Sobáš (El casamiento, vydaná španielsky 1948, vydaná poľsky 1953 pod názvom Ślub, uvedená 1960), Opereta (Operetka, vydaná 1966, uvedená 1969; sfilmovaná 2001, réžia Jerzy Grzegorzewski), zbierky poviedok Bakakaj (1957) a memoárov Denník (Dziennik, 4 zväzky, 1957, 1962, 1966, 1992). Gombrowiczova tvorba ovplyvnila ďalších poľských autorov, napr. Stanisława Dygata, Slawomira Mrożeka a Wiesława Myśliwského. V slovenčine vyšiel výber z jeho esejí Proti poézii (1995).