Golicyn, Vasilij Vasilievič

Text hesla

Golicyn, Vasilij Vasilievič, knieža, okolo 1644 Moskva – 2. 5. 1714 Pinega, Archangeľská oblasť — ruský politik. Hlavný poradca cárovnej-regentky Sofie Alexejevny, sestry Fiodora III. Alexejeviča a nevlastnej sestry Petra I. Veľkého, ktorá počas jeho neplnoletosti (1682 – 89) spravovala krajinu. Mal výborné vzdelanie a bol výrazne ovplyvnený západoeurópskou kultúrou. Za vlády cára Fiodora III. Alexejeviča sa výrazne presadil prácou v štátnej službe, začo bol 1676 povýšený do bojarského stavu. Po jeho smrti bol 1682 cárovnou-regentkou Sofiou Alexejevnou vymenovaný za hlavu úradu zahraničných vecí, 1684 za strážcu pečate. Ako šéf ruskej zahraničnej politiky formuloval a usiloval sa presadiť viaceré ďalekosiahle reformy ríše zahŕňajúce rozvoj úzkych diplomatických a kultúrnych vzťahov so západnými národmi. Pokúšal sa presadiť aj náboženskú toleranciu a zrušenie nevoľníctva, uzákoniť tieto opatrenia mu však zabránila konzervatívna opozícia vedená kniežaťom L. K. Naryškinom. Golicynovi sa podarilo zlepšiť obchodné vzťahy so Švédskom, s Anglickom a ďalšími západnými štátmi. S Poľskom uzatvoril zmluvu o tzv. večnom mieri a spojenectve (1686), na základe ktorého Poliaci uznali Kyjev a územia východne od Dnepra za ruské dŕžavy. Dosiahol, že Rusko sa zapojilo spolu s Poľskom, Rakúskom a Benátkami do Svätej ligy proti Osmanskej ríši. R. 1687 a 1689 bol vodcom dvoch neúspešných vojenských výprav proti krymským Tatárom (osmanským spojencom). R. 1689 uzavrel Narčinskú zmluvu s Čínou, ktorá stanovovala rusko-čínske hranice pozdĺž rieky Amur, čím chcel pre Rusko pripraviť cestu na expanziu k Tichému oceánu. Realizáciu jeho plánov prerušil prevrat L. K. Naryškina (1689), ktorý dosadil na trón Petra I. Veľkého. Golicyn bol zbavený všetkých úradov a hodností a musel odísť do vyhnanstva na sever, kde zostal do smrti.

Text hesla

Golicyn, Vasilij Vasilievič, knieža, okolo 1644 Moskva – 2. 5. 1714 Pinega, Archangeľská oblasť — ruský politik. Hlavný poradca cárovnej-regentky Sofie Alexejevny, sestry Fiodora III. Alexejeviča a nevlastnej sestry Petra I. Veľkého, ktorá počas jeho neplnoletosti (1682 – 89) spravovala krajinu. Mal výborné vzdelanie a bol výrazne ovplyvnený západoeurópskou kultúrou. Za vlády cára Fiodora III. Alexejeviča sa výrazne presadil prácou v štátnej službe, začo bol 1676 povýšený do bojarského stavu. Po jeho smrti bol 1682 cárovnou-regentkou Sofiou Alexejevnou vymenovaný za hlavu úradu zahraničných vecí, 1684 za strážcu pečate. Ako šéf ruskej zahraničnej politiky formuloval a usiloval sa presadiť viaceré ďalekosiahle reformy ríše zahŕňajúce rozvoj úzkych diplomatických a kultúrnych vzťahov so západnými národmi. Pokúšal sa presadiť aj náboženskú toleranciu a zrušenie nevoľníctva, uzákoniť tieto opatrenia mu však zabránila konzervatívna opozícia vedená kniežaťom L. K. Naryškinom. Golicynovi sa podarilo zlepšiť obchodné vzťahy so Švédskom, s Anglickom a ďalšími západnými štátmi. S Poľskom uzatvoril zmluvu o tzv. večnom mieri a spojenectve (1686), na základe ktorého Poliaci uznali Kyjev a územia východne od Dnepra za ruské dŕžavy. Dosiahol, že Rusko sa zapojilo spolu s Poľskom, Rakúskom a Benátkami do Svätej ligy proti Osmanskej ríši. R. 1687 a 1689 bol vodcom dvoch neúspešných vojenských výprav proti krymským Tatárom (osmanským spojencom). R. 1689 uzavrel Narčinskú zmluvu s Čínou, ktorá stanovovala rusko-čínske hranice pozdĺž rieky Amur, čím chcel pre Rusko pripraviť cestu na expanziu k Tichému oceánu. Realizáciu jeho plánov prerušil prevrat L. K. Naryškina (1689), ktorý dosadil na trón Petra I. Veľkého. Golicyn bol zbavený všetkých úradov a hodností a musel odísť do vyhnanstva na sever, kde zostal do smrti.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Golicyn, Vasilij Vasilievič [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-09-30]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/golicyn-vasilij-vasilievic