Golfský prúd

Text hesla

Golfský prúd — systém teplých morských prúdov v severnej časti Atlantického oceána. Najdlhší, najväčší a najsilnejší tok teplej vody vo svetovom oceáne. Za oblasť vzniku Golfského prúdu sa pôvodne považovalo Karibské more a Mexický záliv (názov Golfský prúd pochádza zo španielskeho pomenovania Mexického zálivu Golfo de México) a v tradičnom chápaní je jeho začiatok iniciovaný účinkom Yucatánskeho prúdu a Floridského prúdu a posilňovaný Antilským prúdom.

Podľa väčšiny súčasných oceánografov je za začiatok Golfského prúdu považovaný Floridský prúd prúdiaci južne od Floridy. Vlastný Golfský prúd smeruje od Floridského prielivu na sever a severovýchod, pokračuje pozdĺž brehov Severnej Ameriky k mysu Hatteras, odkiaľ smeruje na východ a severovýchod, vzďaľuje sa od pobrežia, rozširuje sa asi na 150 km, priberá teplé, na soli bohaté a na živiny chudobné vody z oblasti Sargasového mora, je veľmi zreteľný až po ostrov Newfoundland, v ktorého blízkosti sa na dlhom a hlbokom fronte (tzv. Cold Wall – chladný val) stýka s chladnými, na živiny bohatými a menej slanými vodami Labradorského prúdu a Východogrónskeho prúdu (významný rybolovný región, v dôsledku častých hmiel nebezpečný pre námornú dopravu). Asi na 40° západnej zemepisnej dĺžky sa Golfský prúd spája so Severoatlantickým prúdom, pokračuje pod jeho názvom (často sa však používa vžité označenie Golfský prúd) a smeruje pozdĺž západného pobrežia Írska a Škótska k severnému pobrežiu Nórska. Jeho prúdenie už nie je také kompaktné, časté sú postranné víry, meandre, protiprúdy a po stranách vytekajúce prúdy, na juh a juhovýchod smerujú jeho vetvy Kanársky prúd a Portugalský prúd, na sever Irmingerov prúd, na severovýchod Nórsky prúd.

Rýchlosť Golfského prúdu pri východe z Floridského prielivu je 8 – 9 km/h, na otvorenom oceáne asi 40 km za deň; pri myse Hatteras je Golfským prúdom prenášaných viac ako 55 mil. m3/s vodnej masy, pri pobreží Spojeného kráľovstva 7 mil. m3/s, maximálne 150 mil. m3/s. Spolu so Severoatlantickým prúdom Golfský prúd výrazne otepľuje severozápadné pobrežie Európy; počas celého priebehu majú vody Golfského prúdu vyššiu teplotu ako okolité vody (pri myse Hatteras o 3 °C, medzi Veľkou Britániou a Islandom o 7 – 9 °C). Otepľujúci účinok sa prejavuje najmä v zime (Nórske more a Barentsovo more takmer nezamŕzajú) a má vplyv i na atmosféru, v jeho dôsledku sa zvyšuje výpar, ktorý ovplyvňuje výšku zrážok v Európe a cyklonálnu cirkuláciu ovzdušia.

Ako prvý opísal Golfský prúd v roku 1513 španielsky navigátor a bádateľ Juan Ponce de León, ktorý ho označil za povrchové prúdenie vody v Atlantickom oceáne, podľa iných zdrojov vedel o jeho existencii už K. Kolumbus (svedčia o tom zápisy v jeho denníku). Prvú mapu západnej časti Atlantického oceána, na ktorej vyznačil smer Golfského prúdu, zostavil v roku 1678 taliansky jezuita Athanasius Kircher. Na mapách zo 17. a z 18. stor. bol Golfský prúd zobrazovaný ako niekoľko 100 km široký prúd plynúci ako široká rieka v mori smerom k Azorám. Systematický prieskum Golfského prúdu sa začal v roku 1844 v USA, prvú mapu Golfského prúdu pre navigátorské potreby zostrojil v roku 1786 B. Franklin. K jeho poznaniu významne prispeli v 30. rokoch 20. stor. bádania Oceánografického inštitútu v Massachusetts, v súčasnosti umožňuje monitoring celého systému Golfského prúdu družicový prieskum.

Text hesla

Golfský prúd — systém teplých morských prúdov v severnej časti Atlantického oceána. Najdlhší, najväčší a najsilnejší tok teplej vody vo svetovom oceáne. Za oblasť vzniku Golfského prúdu sa pôvodne považovalo Karibské more a Mexický záliv (názov Golfský prúd pochádza zo španielskeho pomenovania Mexického zálivu Golfo de México) a v tradičnom chápaní je jeho začiatok iniciovaný účinkom Yucatánskeho prúdu a Floridského prúdu a posilňovaný Antilským prúdom.

Podľa väčšiny súčasných oceánografov je za začiatok Golfského prúdu považovaný Floridský prúd prúdiaci južne od Floridy. Vlastný Golfský prúd smeruje od Floridského prielivu na sever a severovýchod, pokračuje pozdĺž brehov Severnej Ameriky k mysu Hatteras, odkiaľ smeruje na východ a severovýchod, vzďaľuje sa od pobrežia, rozširuje sa asi na 150 km, priberá teplé, na soli bohaté a na živiny chudobné vody z oblasti Sargasového mora, je veľmi zreteľný až po ostrov Newfoundland, v ktorého blízkosti sa na dlhom a hlbokom fronte (tzv. Cold Wall – chladný val) stýka s chladnými, na živiny bohatými a menej slanými vodami Labradorského prúdu a Východogrónskeho prúdu (významný rybolovný región, v dôsledku častých hmiel nebezpečný pre námornú dopravu). Asi na 40° západnej zemepisnej dĺžky sa Golfský prúd spája so Severoatlantickým prúdom, pokračuje pod jeho názvom (často sa však používa vžité označenie Golfský prúd) a smeruje pozdĺž západného pobrežia Írska a Škótska k severnému pobrežiu Nórska. Jeho prúdenie už nie je také kompaktné, časté sú postranné víry, meandre, protiprúdy a po stranách vytekajúce prúdy, na juh a juhovýchod smerujú jeho vetvy Kanársky prúd a Portugalský prúd, na sever Irmingerov prúd, na severovýchod Nórsky prúd.

Rýchlosť Golfského prúdu pri východe z Floridského prielivu je 8 – 9 km/h, na otvorenom oceáne asi 40 km za deň; pri myse Hatteras je Golfským prúdom prenášaných viac ako 55 mil. m3/s vodnej masy, pri pobreží Spojeného kráľovstva 7 mil. m3/s, maximálne 150 mil. m3/s. Spolu so Severoatlantickým prúdom Golfský prúd výrazne otepľuje severozápadné pobrežie Európy; počas celého priebehu majú vody Golfského prúdu vyššiu teplotu ako okolité vody (pri myse Hatteras o 3 °C, medzi Veľkou Britániou a Islandom o 7 – 9 °C). Otepľujúci účinok sa prejavuje najmä v zime (Nórske more a Barentsovo more takmer nezamŕzajú) a má vplyv i na atmosféru, v jeho dôsledku sa zvyšuje výpar, ktorý ovplyvňuje výšku zrážok v Európe a cyklonálnu cirkuláciu ovzdušia.

Ako prvý opísal Golfský prúd v roku 1513 španielsky navigátor a bádateľ Juan Ponce de León, ktorý ho označil za povrchové prúdenie vody v Atlantickom oceáne, podľa iných zdrojov vedel o jeho existencii už K. Kolumbus (svedčia o tom zápisy v jeho denníku). Prvú mapu západnej časti Atlantického oceána, na ktorej vyznačil smer Golfského prúdu, zostavil v roku 1678 taliansky jezuita Athanasius Kircher. Na mapách zo 17. a z 18. stor. bol Golfský prúd zobrazovaný ako niekoľko 100 km široký prúd plynúci ako široká rieka v mori smerom k Azorám. Systematický prieskum Golfského prúdu sa začal v roku 1844 v USA, prvú mapu Golfského prúdu pre navigátorské potreby zostrojil v roku 1786 B. Franklin. K jeho poznaniu významne prispeli v 30. rokoch 20. stor. bádania Oceánografického inštitútu v Massachusetts, v súčasnosti umožňuje monitoring celého systému Golfského prúdu družicový prieskum.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Golfský prúd [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-10-31]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/golfsky-prud