Godoy, Manuel de

Godoy [-doj], Manuel de, vlastným menom Manuel de Godoy y Álvarez de Faria Ríos Sánchez Zarzosa, vojvoda de Alcudia y de Succa (od 1792), 12. 5. 1767 Castuera (Badajoz) – 4. 10. 1851 Paríž — španielsky politik. Pochádzal zo starého, ale schudobneného šľachtického rodu. R. 1784 vstúpil do kráľovskej osobnej stráže a stal sa obľúbencom budúcej kráľovnej Márie Lujzy Parmskej. Po nástupe jej manžela Karola IV. na španielsky trón (1788) bol povýšený na poľného maršala a 1792 sa stal prvým ministrom. Bol predstaviteľom osvietenského absolutizmu, jeho zahraničná politika však bola spočiatku namierená proti revolučnému Francúzsku. S vládou francúzskeho Direktória však uzatvoril 22. 7. 1795 Bazilejský mier (dostal titul Príncipe de la Paz, knieža mieru), ktorým spolu so zmluvou zo San Ildefonsa (1796) priviedol Španielsko k spojenectvu s Francúzskou republikou, a tým aj k sporu s Veľkou Britániou. R. 1801 dal španielske loďstvo do služieb Napoleonovej armády a velil španielskemu vojsku pri invázii do Portugalska (tzv. pomarančová vojna). Španielsko-francúzske spojenectvo a stratová vojna so Spojeným kráľovstvom vyvrcholili porážkou a zničením španielskeho loďstva pri Trafalgare (1805). R. 1807 Godoy podpísal s Napoleonom I. Bonapartom zmluvu z Fontainebleau o rozdelení obsadeného Portugalska, ktorého juh (Algarve) mal Godoy získať pre seba ako samostatné kráľovstvo. Po obsadení Španielska francúzskymi oddielmi bol ľudovým aranjuezským povstaním v máji 1808 zvrhnutý a donútený odísť do exilu.