Godefroy z Bouillonu

Godefroy z Bouillonu [godfrua bujo-], aj Godefroi z Bouillonu, Gottfried IV. z Bouillonu, okolo 1060 – 18. 7. 1100 Jeruzalem — dolnolotrinský vojvoda (od 1089), syn Eustacha II. z Boulogne (†1093), synovec Godefroya III. Hrbatého, brat Balduina I. z Boulogne. Po strýkovej smrti zdedil Dolné Lotrinsko (1076), počas bojov o investitúru bol však cisárom Henrichom IV. zosadený a léno získal až 1089. Po výzve pápeža Urbana II. v Clermonte (1095) zorganizoval spolu s bratmi Balduinom (I.) z Boulogne a Eustachom (III.) prvú križiacku výpravu (1096 – 99) do Svätej zeme, ktorej sa zúčastnilo asi 20-tis. mužov. Spolu s bratom Balduinom bol 1098 spoluzakladateľom Edesského grófstva. V Konštantínopole rokoval s byzantským cisárom Alexiom I. Komnénom, ktorý musel prisahať, že ho uzná za lénneho pána všetkých dobytých území v Malej Ázii. R. 1098 porazil seldžuckých Turkov pri Antiochii, 1099 sa podieľal na dobytí Jeruzalema, odmietol však korunu jeruzalemského kráľa a prijal len titul Ochranca Božieho hrobu. R. 1099 porazil egyptského sultána pri Aškelone. V povestiach figuroval ako ideál kresťanského rytiera.