Glinka, Michail Ivanovič

Text hesla

Glinka, Michail Ivanovič, 1. 6. 1804 Novospasskoje, Rusko – 15. 2. 1857 Berlín — ruský skladateľ, zakladateľ ruskej národnej školy.

Študoval súkromne v Petrohrade hru na husliach a na klavíri, teóriu a spev. V rokoch 1837 – 39 viedol cársky spevácky zbor. V rokoch 1830 – 34 pôsobil v Taliansku, vo Viedni, v Berlíne, 1844 v Paríži, 1846 – 47 žil v Španielsku. V tvorbe využíval ľudové a orientálne prvky, súčasne však obdivoval štýl Ludwiga van Beethovena, Wolfganga Amadea Mozarta, Hectora Berlioza a Carla Mariu von Webera. Vo svojich vrcholných dielach, operách Ivan Susanin (1836) a Ruslan a Ľudmila (Ruslan i Ľudmila, 1842), vytvoril napriek niektorým italizmom vzory národnej (Ivan Susanin) a rozprávkovej (Ruslan a Ľudmila) opery záväzné pre ruskú hudbu až do 20. stor.

Ďalšie diela: orchestrálne predohry Aragónska jota (Aragonskaja chota, 1845), Noc v Madride (Noč v Madride, 1848), orchestrálna fantázia na melódie ruských ľudových piesní Kamarinskaja (1848), scénická hudba k tragédii Nestora Vasilieviča Kukoľnika Knieža Cholmskij (Kňaz Cholmskij, 1841) a i.

Je autorom Memoárov (Zapiski, 1854 – 55, vydané 1870).

Text hesla

Glinka, Michail Ivanovič, 1. 6. 1804 Novospasskoje, Rusko – 15. 2. 1857 Berlín — ruský skladateľ, zakladateľ ruskej národnej školy.

Študoval súkromne v Petrohrade hru na husliach a na klavíri, teóriu a spev. V rokoch 1837 – 39 viedol cársky spevácky zbor. V rokoch 1830 – 34 pôsobil v Taliansku, vo Viedni, v Berlíne, 1844 v Paríži, 1846 – 47 žil v Španielsku. V tvorbe využíval ľudové a orientálne prvky, súčasne však obdivoval štýl Ludwiga van Beethovena, Wolfganga Amadea Mozarta, Hectora Berlioza a Carla Mariu von Webera. Vo svojich vrcholných dielach, operách Ivan Susanin (1836) a Ruslan a Ľudmila (Ruslan i Ľudmila, 1842), vytvoril napriek niektorým italizmom vzory národnej (Ivan Susanin) a rozprávkovej (Ruslan a Ľudmila) opery záväzné pre ruskú hudbu až do 20. stor.

Ďalšie diela: orchestrálne predohry Aragónska jota (Aragonskaja chota, 1845), Noc v Madride (Noč v Madride, 1848), orchestrálna fantázia na melódie ruských ľudových piesní Kamarinskaja (1848), scénická hudba k tragédii Nestora Vasilieviča Kukoľnika Knieža Cholmskij (Kňaz Cholmskij, 1841) a i.

Je autorom Memoárov (Zapiski, 1854 – 55, vydané 1870).

Zverejnené vo februári 2008. Aktualizované 25. januára 2021.

citácia

Glinka, Michail Ivanovič [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-03-07]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/glinka-michail-ivanovic