Giscard d’Estaing, Valéry

Text hesla

Giscard d’Estaing [žiskár desten], Valéry, 2. 2. 1926 Koblenz, Nemecko — francúzsky politik. Pochádzal z rodiny, ktorej viaceré generácie pracovali vo francúzskych štátnych službách. Od 1954 inšpektor financií, 1956 – 73 poslanec Národného zhromaždenia, 1959 – 62 štátny tajomník na ministerstve financií, 1962 – 65 a 1969 – 74 minister hospodárstva a financií, 1967 – 74 zároveň starosta mesta Chamalières. Politicky činný bol najskôr v strane Národné centrum nezávislých a roľníkov (Centre national des indépendants et paysans, CNIP), po jej rozbití gaullistami založil 1966 im naklonenú stranu Národná federácia nezávislých republikánov (Fédération nationale des républicains indépendants, FNRI). Ako predseda strany sa spolu s generálnym tajomníkom M. Poniatowským usiloval nájsť pre ňu liberálne a európsky orientovaný program, v rámci ktorého bol za kritickú spoluprácu s gaullistami vo vláde. R. 1969 sa otvorene obrátil proti prezidentovi Ch. de Gaullovi (referendum o otázke dôvery), po ktorého odstúpení podporoval jeho nástupcu G. Pompidoua. R. 1978 bol zakladateľom a do 1996 predsedom strany Únia pre francúzsku demokraciu (Union pour la démocratie française, UDF). R. 1974 – 81 prezident Francúzskej republiky. Úradné obdobie začal premysleným reformným programom založeným na liberalizácii, jeho úsilie o zásadné hospodárske a sociálne reformy však malo len skromný úspech. V zahraničnopolitickej oblasti sa usiloval udržiavať dobré vzťahy tak s USA, ako aj so ZSSR, dôraz kládol na silné a nezávislé Francúzsko. Podporoval myšlienku európskej integrácie: podieľal sa na realizácii plánu na zriadenie Európskej rady (1974), na zavedení Európskeho menového systému (do platnosti vstúpil 1979) a i. Z jeho iniciatívy sa od 1979 zvolávajú aj neformálne stretnutia predstaviteľov štátov G8. Po neúspechu v prezidentských voľbách 1981 (zvíťazil F. M. Mitterrand) zostal naďalej politicky aktívny, 1987 – 89 a 1993 – 97 bol predsedom komisie zahraničných vecí v Národnom zhromaždení, 1997 – 2004 predsedom Rady obcí a regiónov Európy (CCRE – CEMR). R. 1989 – 93 poslanec Európskeho parlamentu, v decembri 2001 sa stal predsedom Konventu o budúcnosti Európy (Európskeho konventu), ktorý 2003 predložil Návrh Zmluvy o Ústave pre Európu (angl. Draft Treaty establishing a Constitution for Europe). Po jej neúspechu vo francúzskom a holandskom referende 2005 sa stiahol z politického života. Od 2003 člen Francúzskej akadémie.

Text hesla

Giscard d’Estaing [žiskár desten], Valéry, 2. 2. 1926 Koblenz, Nemecko — francúzsky politik. Pochádzal z rodiny, ktorej viaceré generácie pracovali vo francúzskych štátnych službách. Od 1954 inšpektor financií, 1956 – 73 poslanec Národného zhromaždenia, 1959 – 62 štátny tajomník na ministerstve financií, 1962 – 65 a 1969 – 74 minister hospodárstva a financií, 1967 – 74 zároveň starosta mesta Chamalières. Politicky činný bol najskôr v strane Národné centrum nezávislých a roľníkov (Centre national des indépendants et paysans, CNIP), po jej rozbití gaullistami založil 1966 im naklonenú stranu Národná federácia nezávislých republikánov (Fédération nationale des républicains indépendants, FNRI). Ako predseda strany sa spolu s generálnym tajomníkom M. Poniatowským usiloval nájsť pre ňu liberálne a európsky orientovaný program, v rámci ktorého bol za kritickú spoluprácu s gaullistami vo vláde. R. 1969 sa otvorene obrátil proti prezidentovi Ch. de Gaullovi (referendum o otázke dôvery), po ktorého odstúpení podporoval jeho nástupcu G. Pompidoua. R. 1978 bol zakladateľom a do 1996 predsedom strany Únia pre francúzsku demokraciu (Union pour la démocratie française, UDF). R. 1974 – 81 prezident Francúzskej republiky. Úradné obdobie začal premysleným reformným programom založeným na liberalizácii, jeho úsilie o zásadné hospodárske a sociálne reformy však malo len skromný úspech. V zahraničnopolitickej oblasti sa usiloval udržiavať dobré vzťahy tak s USA, ako aj so ZSSR, dôraz kládol na silné a nezávislé Francúzsko. Podporoval myšlienku európskej integrácie: podieľal sa na realizácii plánu na zriadenie Európskej rady (1974), na zavedení Európskeho menového systému (do platnosti vstúpil 1979) a i. Z jeho iniciatívy sa od 1979 zvolávajú aj neformálne stretnutia predstaviteľov štátov G8. Po neúspechu v prezidentských voľbách 1981 (zvíťazil F. M. Mitterrand) zostal naďalej politicky aktívny, 1987 – 89 a 1993 – 97 bol predsedom komisie zahraničných vecí v Národnom zhromaždení, 1997 – 2004 predsedom Rady obcí a regiónov Európy (CCRE – CEMR). R. 1989 – 93 poslanec Európskeho parlamentu, v decembri 2001 sa stal predsedom Konventu o budúcnosti Európy (Európskeho konventu), ktorý 2003 predložil Návrh Zmluvy o Ústave pre Európu (angl. Draft Treaty establishing a Constitution for Europe). Po jej neúspechu vo francúzskom a holandskom referende 2005 sa stiahol z politického života. Od 2003 člen Francúzskej akadémie.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Giscard d’Estaing, Valéry [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-07]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/giscard-destaing-valery