girondisti

girondisti [ži-] — politické zoskupenie vo francúzskom Zákonodarnom národnom zhromaždení počas Francúzskej revolúcie. Názov bol odvodený od departementu Gironde, odkiaľ mnohí predstavitelia pochádzali. Niekedy sa však girondisti označovali aj ako brissotini (podľa poslanca J. P. Brissota de Warwille) alebo rolandisti (podľa poslanca J.-M. Rolanda de La Platière). Boli umiernenými republikánmi a ako reprezentanti meštianstva a inteligencie získali početnú prevahu v prvom Konvente (1792). Stavali sa proti radikalizmu jakobínov, usilovali sa o upokojenie politických pomerov a o hospodársku slobodu, odmietali ďalšiu centralizáciu a riadené hospodárstvo. Napriek tomu však na začiatku revolúcie presadili tvrdé opatrenia proti emigrantom a neprísažným kňazom. V apríli 1792 vyhlásili vojnu Rakúsku, podieľali sa na páde monarchie, usilovali sa však zabrániť kráľovražde. Koncom jari 1793 utrpeli v stretnutí s jakobínmi porážku a mnohí ich vodcovia boli popravení (J. P. Brissot de Warwille, Pierre Victurnien Vergniaud, *1753, †1793), resp. spáchali vo väzení samovraždu (J.-M. Roland de La Platière, M. J. A. de Condorcet). Neúspešný bol aj ich pokus vyvolať povstanie v provinciách. Po skončení obdobia teroru sa niektorí zo zvyšných girondistov vrátili do Konventu.