Geti

Geti, gr. Getai, lat. Getae — príslušníci časti severnej vetvy (Geto-Dáci) indoeurópskeho kmeňa Trákov sídliaci na obidvoch brehoch Dunaja (približne na území dnešnej Dobrudže a Besarábie). Kultúrne boli ovplyvnení príbuzným kmeňom Dákov, s ktorým mali spoločnú getsko-dácku kultúru, ako aj Skýtmi, Macedóncami a Peržanmi. Prvýkrát písomne doložení v 5. stor. pred n. l. v Hérodotovom opise ťaženia Dareia I. Veľkého proti Skýtom (513 – 512 pred n. l.), 476 pred n. l. sa dostali pod vládu tráckeho kmeňa Odrysov, na začiatku 4. stor. pred n. l. tráckych Triballov. V druhej polovici 4. stor. pred n. l. bojovali s Filipom II. Macedónskym, 334 pred n. l. zvíťazil nad Getmi spojenými s kmeňom Triballov jeho syn Alexander III. Veľký.

Časť Getov sa presunula na sever, kde na území dnešného Rumunska a bývalej Besarábie založili ríšu zničenú okolo 180 pred n. l. V 1. stor. pred n. l. patrili k dáckym kmeňovým zväzom zjednoteným okolo 60 pred n. l. kráľom Burebistom, neskôr k štátu Trákov, s ktorým boli po vzniku rímskej provincie Trácia zaradení do Rímskej ríše (v polovici 1. stor. n. l.).

Getský jazyk (getčina) patrí do trácko-frýgickej skupiny indoeurópskej jazykovej rodiny.

Podľa Hérodota z náboženských kultov prevládalo u Getov uctievanie boha Zalmoxida, ktorému raz za 5 rokov obetovali človeka.