Germánia

Germánia, lat. Germania —

1. historické územie osídlené približne v 1. – 4. stor. n. l. germánskymi kmeňmi (Veľká Germánia, lat. Germania Magna, aj lat. Germania Libera – Slobodná Germánia). Predstavovalo rozsiahlu geografickú oblasť ohraničenú na juhu Dunajom (Danubius), na západe Rýnom (Rhenus), na východe Vislou (Vistula) a na severe Severným morom (Mare Germanicum). Ku Germánii patrila aj južná časť Škandinávskeho polostrova (Scandia) a Jutský polostrov (Chersonesus Cimbrica);

2. v užšom význame rímska provincia Germánia utvorená Rimanmi okolo 5 n. l. za vlády cisára Augusta, ktorá obsiahla územia osídlené Keltmi a Germánmi medzi riekami Mása a Labe; hlavné mesto Colonia Agrippina (dnes Kolín nad Rýnom). Po porážke rímskeho vojvodcu P. Quinctilia Vara 9 n. l. germánskymi Cheruskami v Teutoburskom lese stratili Rimania všetky územia na pravom brehu Rýna a provincia prestala jestvovať (na ľavom brehu Rýna zostali len rímske vojenské stanice). Po víťazných ťaženiach cisára Domiciána proti germánskym Chattom (83 n. l.) a opätovnom dobytí území na pravom brehu Rýna boli okolo 90 n. l. vytvorené dve nové pohraničné provincie Horná Germánia (Germania Superior) s hlavným mestom Mogontiacum (dnes Mainz) a Dolná Germánia (Germania Inferior) s hlavným mestom Colonia Agrippina, ktoré s menšími zmenami jestvovali až do zániku Rímskej ríše v 5. stor. n. l.;

3. latinský názov Nemecka.