García Márquez, Gabriel

García Márquez [-sia -kes], Gabriel, plným menom Gabriel José de la Concordia García Márquez, pseudonymy Gabo, Gabito, 6. 3. 1927 Aracataca – 17. 4. 2014 Mexiko — kolumbijský spisovateľ a novinár, najznámejší predstaviteľ tzv. nového latinskoamerického románu, spájaný aj s prúdom latinskoamerického magického realizmu.

V roku 1955 odišiel ako spravodajca denníka El Espectador (Pozorovateľ) do Európy. Študoval réžiu v Kinematografickom experimentálnom štúdiu v Ríme, v roku 1957 podnikol cestu po socialistických krajinách, o. i. navštívil aj Československo, svoje zážitky publikoval v cykle 10 reportáží Cesta po socialistických krajinách. 90 dní za železnou oponou (De viaje por los países socialistas. 90 días en la "Cortina de Hierro“, časopisecky 1959, knižne 1978). V rokoch 1961 – 67 žil v Mexiku, kde pôsobil ako filmový scenárista. Po návrate v roku 1975 nadviazal úzke vzťahy s kubánskou vládou a venoval sa obhajobe kubánskej revolúcie i kritike vojenských diktatúr v Latinskej Amerike.

Upozornil na seba už románom s mottom Sofoklovej Antigony Opadané lístie (La hojarasca, 1955; slov. 1986), ktorý má osnovu antickej tragédie, a neskôr poviedkami Pohreb Veľkej matróny (Los funerales de la Mamá Grande, 1962; slov. 1983 vo výbere Príbehy z Maconda). V roku 1967 vydal v Buenos Aires svoj najvýznamnejší román Sto rokov samoty (Cien años de soledad; slov. 1973), ságu šiestich generácií rodu Buendíovcov, ktorý je pokladaný za klasické dielo magického realizmu a získal veľký ohlas v Európe a v Amerike. Z neskorších próz patria k najhodnotnejším román Patriarchova jeseň (El otoño del patriarca, 1975; slov. 1978) a novela Kronika vopred ohlásenej smrti (Crónica de una muerte anunciada, 1981; slov. 1984; sfilmovaná 1987, réžia Francesco Rosi).

Bol aj autorom románov Zlá hodina (La mala hora, 1962; slov. 1986), Láska v čase cholery (El amor en los tiempos del cólera, 1985; slov. 2000), Generál v labyrinte (El general en su laberinto, 1989; slov. 2001), O láske a iných démonoch (Del amor y otros demonios, 1994; slov. 1997), noviel Plukovníkovi nemá kto napísať (El coronel no tiene quien le escriba, 1961; slov. 1986), Spomienka na moje smutné pobehlice (Memoria de mis putas tristes, 2004; slov. 2005), publicistických próz Spoveď stroskotanca (Relato de un náufrago, 1970; slov. 2004), O Európe a Amerike (De Europa y América, 1955 – 1960, 1983), Správa o jednom únose (Noticia de un secuestro, 1996; slov. 2005), zbierok poviedok Neuveriteľne smutný príbeh o nevinnej Eréndire a jej bezcitnej starej matke (La increíble y triste historia de la candida Eréndira y de su de abuela desalmada, 1972; slov. 1983 vo výbere Príbehy z Maconda), Dvanásť príbehov z cudziny (Doce cuentos peregrinos, 1992; slov. 1995), scenára Stopa tvojej krvi v snehu; Šťastné leto pani Forbesovej (El rastro de tu sangre en la nieve; El verano feliz de la señora Forbes, 1982) a pamätí Román môjho života (Vivir para contarla, 2002; slov. 2004). V slovenčine vyšli výbery z jeho tvorby Príbehy z Maconda (1983), Oči modrého psa (1999) a Pohreb Veľkej matróny (2005). Bol nositeľom Nobelovej ceny za literatúru (1982) a Medzinárodnej literárnej ceny Neustadt (1972).