gaon

gaon [hebr.] — pôvodne v 6. stor. titul (hebr. = excelencia) najvyšších funkcionárov talmudských akadémií (→ ješiva) v babylonských mestách Sura a Pumbedita, najvyšších predstaviteľov miestnej židovskej komunity v Babylone. V 6. – 11. stor. boli gaoni (plurál ge’onim) všeobecne uznávanými intelektuálnymi autoritami, a preto je tento časový úsek označovaný ako gaonské obdobie. Neskôr sa titul gaon používal na označenie hlavy rabínskej akadémie v Izraeli, ale aj napr. v Bagdade, Damasku a Alexandrii a stal sa čestným titulom židovských učencov a rabínov (medzi sefardskými Židmi sa titul gaon niekedy používa namiesto označenia rabín), súčasť mien mnohých osobností, spravidla učencov s rozsiahlymi vedomosťami, napr. Gaon z Vilniusu (→ Elijah ben Solomon). V modernej hebrejčine sa používa vo význame génius.