Galia
Galia, lat. Gallia — historické územie obývané prevažne kmeňmi Keltov, ktorých Rimania nazývali Gali (odtiaľ názov). Podľa polohy vzhľadom na Rímsku ríšu sa rozlišovala Predalpská Galia (Gallia Cisalpina), označovaná aj ako Predná Galia (Gallia Citerior), ktorá sa tiahla územím dnešného severného Talianska, a Zaalpská Galia (Gallia Transalpina) alebo Zadná Galia (Gallia Ulterior), ktorá zaberala územie medzi Pyrenejami, Stredozemným morom, Alpami, Rýnom a Atlantickým oceánom.
Predalpská Galia (aj Gallia Togata – odetá tógou, t. j. ovládnutá Rimanmi) bola podrobená Rímom 225 – 222 pred n. l. (po bitke pri meste Telamon, dnes Talamone). Medzi najbohatšie mestá patrili Patavium (dnes Padova), kde prekvital obchod s vlnenými látkami, a Augusta Taurinorum (dnes Turín). Dôležitý dopravný uzol tvorilo Mediolanum (dnes Miláno, založené 396 pred n. l., Rimanmi obsadené 222 pred n. l.). Pozdĺž toku rieky Pád sa Predalpská Galia delila na Predpádsku Galiu (Gallia Cispadana), medzi Apeninami a Pádom, Rimanmi podrobenú v 3. stor. pred n. l., od samotnej Itálie oddelenú riekou Rubikon, 42 pred n. l. definitívne začlenenú do Itálie, a na Zapádsku Galiu (Gallia Transpadana), podrobenú v 2. stor. pred n. l.
Zaalpská Galia bola častým cieľom rímskej expanzie; vojenské ťaženia 125 – 121 pred n. l. na území pri Stredozemnom mori (približne v oblasti dnešného Provensalska a Languedockej nížiny) viedli k založeniu provincie Narbonská Galia (Gallia Narbonensis, podľa hlavného mesta Narbo Martius, založeného 118 pred n. l., dnes Narbonne), nazývanej aj Provincia. Po Caesarových výbojoch 58 – 51 pred n. l. bola ďalšia časť územia, nazývaná podľa vzhľadu príslušníkov kmeňov Vlasatá Galia (Gallia Commata), pripojená k Rímu.
R. 16 – 13 pred n. l. počas vlády cisára Augusta bolo územie Zaalpskej Galie novo organizované. Od toho obdobia sa Galia delila na tri časti, tzv. Tres Galliae: Akvitánska Galia (Gallia Aquitana) medzi Pyrenejami a riekou Garumnou (dnes Garonne), s hlavným mestom Burdigala (dnes Bordeaux), Lugdunská Galia (Gallia Lugdunensis) tiahnuca sa stredom Galie až po rieku Sequana (dnes Seina), nazvaná podľa správneho strediska Lugdunum (dnes Lyon), nazývaná aj Keltská Galia (Gallia Celtica), a Belgická Galia (Gallia Belgica) medzi riekami Sequana, Rhenus (dnes Rýn), Arar (dnes Saône) a Rhodanus (dnes Rhôna), s hlavným mestom Durocortorum (dnes Reims).
Vo všetkých galských provinciách sa obyvateľstvo rýchlo romanizovalo, pôvodné keltské oppidá sa zmenili na rímske mestá s galsko-rímskou kultúrou. Počas krízy Rímskej ríše vytvoril uzurpátor Marcus Cassianus Latinius Postumus Galské cisárstvo. Zlé sociálne postavenie nižších vrstiev v Galii sa v 3. stor. prejavilo v povstaní bagaudov, ktorých potlačil Diokleciánov spoluvládca Maximián. Podobne ako ďalšie pohraničné oblasti Rímskej ríše bola i Galia v 3. stor. cieľom nájazdov germánskych kmeňov (Frankovia, Vizigóti, Anglovia, Sasi, Alamani, Vandali, Burgundi, Longobardi a i.), z ktorých mnohé sa tam usádzali koncom 4. a začiatkom 5. stor. ako rímski foederati. Na konci 4. stor. sa rímsky cisársky dvor presídlil do Augusty Treverorum (dnes Trier), 395/96 prešla galská správa z Trieru do Arles. V 5. stor. vznikla v severnej časti Galie Franská ríša, na juhu v Akvitánii Vizigótske kráľovstvo, na rieke Rhône Burgundská ríša. V centrálnej časti Galie ležalo (ako posledný zvyšok rímskej moci) Syagriovo kráľovstvo. R. 451 po víťazstve Hunov na Katalaunských poliach Rimania opustili obranné línie (Limes Romanus) v Porýní a zvyšok rímskej moci sa presunul na juh do Narbonskej Galie. Po dobytí Syagriovho kráľovstva (486) prestala Galia ako politicko-správny celok existovať a dostala sa pod zvrchovanosť Franskej ríše. Jedným z dôležitých prameňov poznatkov o Galii sú Caesarove Zápisky o vojne v Galii (Commentarii de bello Gallico, 58 – 52 pred n. l.).