Galaťania

Text hesla

Galaťania, gr. Galatai, lat. Galatae — keltský kmeňový zväz, ktorý začiatkom 3. stor. pred n. l. presídlil z Ilýrie a Panónie na Balkánsky polostrov a okolo 278 pred n. l. (na výzvu bitýnskeho kráľa Nikoméda I.) obsadil územie v oblasti Anatólie v blízkosti riek Kizilirmak a Sakarya a dnešnej Ankary (podľa neho nazvané Galatia), odkiaľ pustošil grécke maloázijské mestá. Po zmiešaní s miestnym i gréckym obyvateľstvom boli Galaťania nazývaní aj Gallograeci.

Galaťania sa delili na tri kmene, na Trokmov (usadení najďalej na východ), Tektosagov (v strednej časti) a Tolistobogov (na západe v okolí Pessinuntu), územie každého kmeňa sa delilo na štyri kraje (tetrarchie), na ktorých čele stál náčelník (tetrarcha) s vojenskou a súdnou právomocou. Zaoberali sa pastierstvom, poľnohospodárstvom i spracúvaním ovčej vlny.

V roku 277 pred n. l. nad nimi zvíťazil Antiochos I. Sótér a donútil ich usadiť sa v severnej Frýgii. Attalos I. Sótér porazil Galaťanov v dvoch bitkách, ich nájazdy utlmil Eumenés I. odvádzaním ročného poplatku, opätovné boje s Galaťanmi nastali za vlády Eumena II. V 3. stor. n. l. Galaťania stratili národnú identitu a natrvalo sa zmiešali s gréckym obyvateľstvom.

Boje Galaťanov s gréckou maloázijskou Pergamskou ríšou dokladajú viaceré významné umelecké diela, napr. Diov oltár (známy aj ako Pergamský oltár) ako symbol víťazstva Pergamčanov nad Galaťanmi (dnes v Štátnych múzeách v Berlíne). Attalos I. Sótér dal po porážke Galaťanov postaviť na chrámovom nádvorí v Pergame skupinu sôch, z ktorých najznámejšia je socha umierajúceho galatského bojovníka známa ako Umierajúci Gal, ako aj súsošie galatského vodcu s manželkou, ktorý po prehratom boji usmrtil ženu a mečom hodlá prebodnúť seba, známe ako Gal so ženou. V Novom zákone sú Galaťania spomínaní v súvislosti s kresťanskými zbormi, ktoré v Galatii (biblickí bádatelia sa nezhodujú na presnej lokalizácii územia) počas misijných ciest založil a potom navštívil apoštol Pavol (Pavol z Tarzu) s Barnabášom a potom so Sílasom (Sk 13 – 14; Sk 16,6; Sk 18,23), a je im adresovaný Pavlov List Galaťanom (skr. G, Gal; → Biblia).

Text hesla

Galaťania, gr. Galatai, lat. Galatae — keltský kmeňový zväz, ktorý začiatkom 3. stor. pred n. l. presídlil z Ilýrie a Panónie na Balkánsky polostrov a okolo 278 pred n. l. (na výzvu bitýnskeho kráľa Nikoméda I.) obsadil územie v oblasti Anatólie v blízkosti riek Kizilirmak a Sakarya a dnešnej Ankary (podľa neho nazvané Galatia), odkiaľ pustošil grécke maloázijské mestá. Po zmiešaní s miestnym i gréckym obyvateľstvom boli Galaťania nazývaní aj Gallograeci.

Galaťania sa delili na tri kmene, na Trokmov (usadení najďalej na východ), Tektosagov (v strednej časti) a Tolistobogov (na západe v okolí Pessinuntu), územie každého kmeňa sa delilo na štyri kraje (tetrarchie), na ktorých čele stál náčelník (tetrarcha) s vojenskou a súdnou právomocou. Zaoberali sa pastierstvom, poľnohospodárstvom i spracúvaním ovčej vlny.

V roku 277 pred n. l. nad nimi zvíťazil Antiochos I. Sótér a donútil ich usadiť sa v severnej Frýgii. Attalos I. Sótér porazil Galaťanov v dvoch bitkách, ich nájazdy utlmil Eumenés I. odvádzaním ročného poplatku, opätovné boje s Galaťanmi nastali za vlády Eumena II. V 3. stor. n. l. Galaťania stratili národnú identitu a natrvalo sa zmiešali s gréckym obyvateľstvom.

Boje Galaťanov s gréckou maloázijskou Pergamskou ríšou dokladajú viaceré významné umelecké diela, napr. Diov oltár (známy aj ako Pergamský oltár) ako symbol víťazstva Pergamčanov nad Galaťanmi (dnes v Štátnych múzeách v Berlíne). Attalos I. Sótér dal po porážke Galaťanov postaviť na chrámovom nádvorí v Pergame skupinu sôch, z ktorých najznámejšia je socha umierajúceho galatského bojovníka známa ako Umierajúci Gal, ako aj súsošie galatského vodcu s manželkou, ktorý po prehratom boji usmrtil ženu a mečom hodlá prebodnúť seba, známe ako Gal so ženou. V Novom zákone sú Galaťania spomínaní v súvislosti s kresťanskými zbormi, ktoré v Galatii (biblickí bádatelia sa nezhodujú na presnej lokalizácii územia) počas misijných ciest založil a potom navštívil apoštol Pavol (Pavol z Tarzu) s Barnabášom a potom so Sílasom (Sk 13 – 14; Sk 16,6; Sk 18,23), a je im adresovaný Pavlov List Galaťanom (skr. G, Gal; → Biblia).

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Galaťania [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-12-01]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/galatania