Galapágy
Galapágy, španielsky Archipiélago de Colón, Islas Galápagos, Korytnačie ostrovy — skupina 13 väčších a asi 32 malých ostrovov sopečného pôvodu vo východnej časti Tichého oceánu v oblasti rovníka asi 900 km západne od pobrežia Ekvádoru, ktorého sú provinciou; rozloha 8 010 km2, 27-tis. obyvateľov (2012), administratívne stredisko Puerto Baquerizo Mareno (na ostrove San Cristóbal). Ostrovy predstavujú najvyššie, nad morskú hladinu vyčnievajúce časti oceánskeho Galapágskeho chrbta. Najväčšie ostrovy: Isabela (4 588 km2), Santa Cruz (1 023 km2), Fernandina (650 km2), San Salvador (574 km2), San Cristóbal (435 km2). Rozkladajú sa na jednom z najaktívnejších sopečných centier na Zemi. Sopečná činnosť sa v súčasnosti koncentruje v západnej časti súostrovia, východnú časť tvoria vyhasnuté a silno erodované sopky. Reliéf ostrovov je prevažne hornatý s viacerými aktívnymi sopkami štítového typu s rozľahlými kalderami a so stráňami pokrytými mohutnými lávovými prúdmi. Najvyšším vrchom je sopka Wolf, 1 707 m n. m. (na ostrove Isabela). Pri pobreží sú kamenné moria, v lávových pokrovoch tunely dosahujúce značnú dĺžku (jaskyňa Cueva de Gallardo na ostrove Santa Cruz má dĺžku 2 150 m, hĺbku 53 m).
Tropická klíma je zmierňovaná studeným Humboldtovým prúdom, priemerná ročná teplota dosahuje okolo 23 °C, ročný úhrn zrážok je 300 – 1 500 mm. Pórovitá sopečná pôda rýchlo prepúšťa vodu, povrchové vodné toky sú epizodické (počas veľkých dažďov). Nižšie položené územia pokrýva suchá savana, vo vyšších nadmorských výškach sú porasty vždyzelených lesov, na vrcholových častiach horských štítov trávnaté porasty.
Vzhľadom na druhovú jedinečnosť rastlín a živočíchov s vysokým zastúpením endemitov (takmer vyhubená korytnačka slonia, leguán morský, leguán drsnohlavý a i.) je takmer celé územie Galapág národným parkom (Parque Nacional Galápagos, rozloha 7 995 km2, vyhlásený 1959, 1978 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO). Na ostrove Santa Cruz je medzinárodná výskumná stanica (odchovňa korytnačiek sloních) nazvaná podľa Ch. R. Darwina, ktorého štúdium živočíchov na Galapágoch (navštívil ich 1835 počas svojej plavby na lodi Beagle) dalo základ jeho evolučnej teórii. Najväčšie nebezpečenstvo pre pôvodnú faunu predstavujú zavlečené a dovezené zvieratá (divé psy, mačky, domáce svine, kozy a i.).
Väčšina obyvateľov sa živí poľnohospodárstvom (pestovanie kávovníka, cukrovej trstiny, citrusov, zemiakov; chov dobytka), rybolovom, obsluhou výskumných staníc a službami v cestovnom ruchu.