gajdy

gajdy [turečtina > jazyky balkánskej oblasti] — jazýčkový vzduchozvučný ľudový hudobný nástroj (aerofón) s píšťalovými trubicami rozozvučiavanými vzduchom zo zásobníkového mecha. Píštalové trubice tvorí melodická píšťala s hmatovými otvormi a bourdonová píšťala bez hmatových otvorov. Tón vzniká rozkmitaním jazýčka v tónotvornom zariadení (na Slovensku nazývanom piskor) vsadenom v hornej časti píšťalových trubíc. Zásobníkový mech, zhotovený zo zvieracej kože, drží hráč pod ľavou pazuchou a napĺňa ho vzduchom ústami alebo pomocou menšieho čerpacieho mecha, ktorý má pod ramenom pravej ruky. Tónovú výšku gájd určuje piskor, dĺžka trubice melodickej píšťaly a hmatové otvory v nej.

Jazýčkové nástroje, do ktorých sa vháňal vzdušný prúd pomocným mechom namiesto ústami, poznali už antickí Gréci a Rimania. Do Európy sa gajdy dostali z Ázie; známe boli u nordických národov (dudey, musa, chevrette), v Írsku, Španielsku (gaita), Taliansku (cornamusa), Bulharsku, Rumunsku, vo Švajčiarsku, v Nemecku (sackpfeife, dudelsack, bock), Poľsku, Čechách (dudy) a i., v 18. stor. boli obľúbené vo Francúzsku (musette). Dodnes sú populárne v Škótsku (bagpipe), kde sa stali symbolom národnej identity, našli uplatnenie vo vojenskej hudbe Spojeného kráľovstva a jej prostredníctvom sa dostali aj do bývalých britských kolónií. Tieto nástroje sa v rôznych oblastiach Európy líšia konštrukčne, vzhľadovo i zo zvukového hľadiska. Pre gajdy západoeurópskeho typu sú charakteristické píšťaly s kónickým vývrtom a dvojité jazýčky; východoeurópske majú cylindrický vývrt píšťal a jednoduchý jazýček. Pri západoeurópskom type gájd sa zväčšoval počet samostatných bourdonových píšťal, kým vo východnej Európe prevládajú gajdy s jednou bourdonovou píšťalou. Melodická píšťala (gajdica) má v gajdách v západnej Európe spravidla jeden vývrt, kým vo východnej Európe môže mať aj viacero vývrtov.

Na Slovensku, kde sú gajdy doložené v 14. stor., sa v ľudovom prostredí vyvinuli typy, ktoré sa podľa konštrukcie melodickej píšťaly diferencujú na:

dvojhlasné gajdy s jednoduchou melodickou píšťalou a dvoj- až trojnásobne dlhšou stále znejúcou bourdonovou píšťalou známe na severnej Orave;

trojhlasné gajdy s dvojitou melodickou píšťalou a bourdonovou píšťalou rozšírené na celom území Slovenska (melodická píšťala má jednu píšťalu so šiestimi hmatovými otvormi a druhú, kontrovú píšťalu s jedným hmatovým otvorom, ktorého odkrývaním a zakrývaním sa rytmizuje melódia);

štvorhlasné gajdy s trojitou melodickou píšťalou a bourdonovou píšťalou používané na západnom Slovensku. Melodická trojpíšťala má v porovnaní s trojhlasnými gajdami aj vysokú oktávovú píšťalu, na ktorej sa tón ozve len pri odkrytí palcového hmatového otvoru.

Gajdy sú na Slovensku prevažne sólovým nástrojom s výnimkou severného Slovenska, kde sa uplatňuje archaický typ nástrojového združenia – gajdošská hudba (popri gajdošovi hrajú do tanca jeden alebo dvaja huslisti).

V roku 2015 bola gajdošská kultúra na Slovensku zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.