fytogeografia

fytogeografia [gr.], staršie názvy chorologická geobotanika, floristická geobotanika — odvetvie biogeografie zaoberajúce sa rozšírením (chorológiou) rastlinstva na Zemi v čase a priestore v závislosti od vonkajších podmienok, najmä od makroklímy a pôd. Za zakladateľa modernej fytogeografie sa pokladá A. von Humboldt, ktorý opísal rastlinné formácie s ich geografickým rozšírením.

Slovensko je fytogeograficky (floristicky) súčasťou oblasti holarktis a stredoeurópskej a panónskej podoblasti. Názory na jeho fytogeografické členenie nie sú jednotné pre jeho veľkú členitosť, geologickú pestrosť územia a pre samotnú flóru, ktorej zloženie v súčasnosti je výsledkom zložitých procesov šírenia a zväčšovania či zmenšovania sa areálov jednotlivých taxónov v minulosti. Existujú viaceré rozdielne odborné názory na vzťahy rastlín Slovenska medzi sebou i na ich vzťah k okolitému prostrediu. V zásade možno vyčleniť tri hlavné fytogeografické oblasti:

oblasť panónskej flóry (Pannonicum) s obvodom pramatranskej xerotermnej flóry (Matricum) – fytogeografické okresy Burda, Ipeľská brázda a Slovenský kras a eupanónskej xerotermnej flóry (Eupannonicum) – fytogeografické okresy Záhorská nížina, Devínska Kobyla, Podunajská nížina, Košická kotlina a Východoslovenská nížina;

oblasť západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale) zaberajúca väčšinu územia Slovenska; delí sa na 5 obvodov s 22 okresmi: obvod predkarpatskej flóry (Praecarpaticum), obvod flóry vysokých Karpát (Eucarpaticum), obvod flóry vnútrokarpatských kotlín (Intracarpaticum), obvod západobeskydskej flóry (Beschidicum occidentale), obvod východobeskydskej flóry (Beschidicum orientale);

oblasť východokarpatskej flóry (Carpaticum orientale) s jediným okresom Bukovské vrchy, ktorý je charakteristický výskytom najvýznamnejších východokarpatských druhov.

Uvedené fytogeografické členenie, ktoré je upravené podľa J. Futáka (1984), sa používa ako štandardné na charakteristiku rozšírenia rastlín na Slovensku v diele Flóra Slovenska.