fu

fu —

1. špecifický čínsky literárny štýl tvorby dlhých opisných básní. Vrcholným obdobím tvorby básní formou fu bolo obdobie vlády dynastie Chan (206 pred n. l. – 221 n. l.), ich pôvod však siaha do 3. stor. pred n. l. k tradícii dlhých balád typu čchu-cch’, čiže baladických piesní sprevádzaných hrou na citare (napr. v básnickej tvorbe veľkého starovekého básnika Čchü Jüana). Literárny vývoj tvorby básní v štýle fu sa ukončil v období tzv. Šiestich dynastií, čiže až v 5. – 6. stor.; tvorba v štýle fu potom pokračovala najmä prozaickou tvorbou. Typické básne v štýle fu sa skladajú z pravidelných 6- až 7-slabičných veršov so striedavým rýmom, pričom mnohé z nich sú tvorené paralelne a uprostred alebo na konci verša je vždy emfatické zvolanie si, čiže ach alebo ó. Neskorší prozaický štýl literárnych skladieb v štýle fu sa vyznačoval veľmi uvoľnenou štruktúrou, kde sa rýmovali už iba niektoré, akoby básnické úseky a pravidelný verš nahrádzala básnická próza s úplne nepravidelným vnútorným členením. Charakteristický bol pre ňu tzv. paralelný štýl. Táto forma literárnej tvorby v štýle fu je charakteristická najmä pre čínske filozofické texty. Jej prvým významným reprezentantom bol staroveký konfuciánsky filozof Sün-c’, ktorý formou esejí v paralelnom štýle fu napísal celé svoje filozofické dielo pozostávajúce z 27 jednotlivých esejí, čiže literárnych kompozícií v paralelnom štýle fu. V období tzv. Šiestich dynastií sa v rámci tvorby v štýle fu vyvinul ešte aj osobitý podštýl, tzv. jüe-fu, čiže balád – piesní s prekultivovaným jazykom a s podstatne obmedzeným a skráteným rozsahom. Ich najvýznamnejším predstaviteľom bol básnik Tchao Jüan-ming;

2. historický názov vyššej prefektúry, t. j. historicko-administratívnej jednotky v Číne, ktorá vznikla počas dynastie Tchang (618 – 907), keď označovala tri miesta mimoriadneho významu: obidve cisárske hlavné mestá (Čchang-an a Luo-jang) a mesto Tchaj-jüan, odkiaľ pochádzala cisárska rodina. Neskôr sa počet fu zvýšil a stali sa administratívnymi jednotkami 2. stupňa.