Fredro, Aleksander
Fredro, Aleksander, 20. 6. 1793 Surochów – 15. 7. 1876 Lemberg, dnes Ľvov, Ukrajina — poľský básnik a autor divadelných komédií. Od roku 1806 býval v Lembergu. V rokoch 1809 – 14 bol príslušníkom Napoleonovej armády, 1812 sa zúčastnil na Napoleonovom ťažení do Ruska. Od roku 1815 hospodáril na rodinnom majetku v dedine Bieńkowa Wisznia, od 1829 bol členom Spoločnosti priateľov vied (Towarzystwo Przyjaciół Nauk) vo Varšave, 1839 získal čestné občianstvo mesta Lemberg, 1850 – 55 býval vo Francúzsku, kde sa spoznal s A. Mickiewiczom, 1857 sa usadil v Lembergu, 1861 bol poslancom Haličského krajského snemu (Sejm Krajowy), od 1873 bol členom Akadémie umení (Akademia Umiejętności) v Krakove.
Do literatúry vstúpil ako básnik. Písal klasické básne, poémy, sentimentálne dumy a balady. Umelecky sa presadil ako tvorca veršovaných komédií, ktorými nadviazal na osvietenskú veselohernú tvorbu, obohatil ich však romantickými výrazovými prostriedkami. V jeho hrách dominujú postavy s charakteristickými povahovými vlastnosťami (záletník, lakomec, intrigán a pod.), ktoré zobrazoval prostriedkami situačného humoru. Umelecky najvýraznejšie diela napísal do roku 1835. V hrách Pán Geldhab (Pan Geldhab, uvedená 1821, vydaná 1826 v zbierke Komédie I, Komedie I; slov. 1956; sfilmovaná napr. 1993, réžia Andrzej Łapicki), Pán Jowialski (Pan Jowialski, uvedená 1832, vydaná 1834 v zbierke Komédie IV; slov. 1956; sfilmovaná napr. 1976, réžia Olga Lipińská, Lipińska), Pomsta (Zemsta, uvedená 1834, vydaná 1838 v zbierke Komédie V; slov. 1956; sfilmovaná napr. 2002, réžia A. Wajda), Doživotné zabezpečenie (Dożywocie, uvedená 1835, vydaná 1838 v zbierke Komédie V; sfilmovaná napr. 2002, réžia Wojciech Pszoniak) a i. vyzdvihol psychologické a sociálne prvky poľskej spoločnosti. Najznámejšie sú hry, v ktorých pranieroval konzervatívne a negatívne vlastnosti schudobnených šľachtických a meštianskych rodín, napr. komédie Muž a žena (Mąż i żona, uvedená 1822, vydaná 1826 v zbierke Komédie II; slov. 1984; sfilmovaná napr. 1958, réžia Jerzy Hoffman), Dámy a husári (Damy i huzary, uvedená 1825, vydaná 1826 v zbierke Komédie I; slov. 1880; sfilmovaná napr. 2015, réžia Krystyna Jandová, Janda), Panenské sľuby alebo Magnetizmus srdca (Śluby panieńskie czyli Magnetyzm serca, uvedená 1833, vydaná 1834 v zbierke Komédie IV; slov. 1889; sfilmovaná napr. 2010, réžia Filip Bajon), Chovanica (Wychowanka, uvedená 1877, vydaná 1880 vo výbere Diela VIII, Dzieła VIII; sfilmovaná 1984, réžia Stanisław Hebanowski), Nemôžem sa oženiť (Ożenić się nie mogę, uvedená 1877, vydaná 1880 vo výbere Diela VII; sfilmovaná 1982, réžia Jan Klemens). Komédia Veľký človek pre malé veci (Wielki człowiek do małych interesów, uvedená 1877, vydaná 1880 vo výbere Diela VII; slov. 1957; sfilmovaná napr. 1975, réžia Krystyna Meissnerová, Meissner) reflektuje komickosť životných situácií.
Fredro svojou veselohernou tvorbou, za ktorú si vyslúžil označenie poľský Molière, prekonal konvenčný úzus romantickej literatúry a stal sa tvorcom modernej poľskej komédie. Zdanlivo apolitický charakter jeho diel sa však nepáčil kritikom. V 70. rokoch 19. stor. sa utiahol na dedinu, kde napísal spomienkovú knihu o napoleonskom období Trikrát tri (Trzy po trzy, časopisecky 1877, knižne 1880 vo výbere Diela XI), aforizmy Starcove zápisky (Zapiski starucha, 1880 vo výbere Diela XI) a i.
Jeho hry boli veľmi populárne aj na Slovensku (v 2. polovici 19. stor. patril k najprekladanejším autorom), napr. Pán Tomáš alebo Čože ma už nikto nepozná? (Nikt mnie nie zna, uvedená 1826, vydaná 1830 v zbierke Komédie III; slov. 1871; sfilmovaná napr. 1995, réžia A. Łapicki) a Hrúza, čo sa robí (Gwałtu, co się dzieje!, vydaná 1830 v zbierke Komédie III, uvedená 1832; slov. 1900; sfilmovaná napr. 1992, réžia O. Lipińská). Jeho hry prispeli k rozvoju slovenského ochotníckeho divadla a divadelnej tvorby.