fotoperiodizmus

fotoperiodizmus [gr.] — schopnosť živých organizmov reagovať na prirodzené striedanie dňa a noci (svetla a tmy) i na rôznu dĺžku trvania dňa a noci. Zahŕňa aj reakcie na sezónne zmeny klímy. Doba, počas ktorej sú organizmy vystavené pôsobeniu svetla v priebehu 24 hodín, sa nazýva fotoperióda. Pri rastlinách má fotoperiodizmus rozhodujúci význam pri regulácii mnohých rastových a vývinových procesov (kvitnutie, dĺžka internódií, padanie listov, tvorba hľúz, zrenie a i.). Rastliny sú schopné rozoznať dĺžku dňa a noci a v dôsledku toho reagovať aj na ročné obdobie. Receptorom svetelného podnetu je list.

Podľa dĺžky fotoperiódy sa rastliny rozdeľujú na: 1. dlhodenné (rastliny dlhého dňa), ktoré potrebujú na normálny vývin a kvitnutie dlhú fotoperiódu (dolná hranica je 10 – 14 hodín, napr. obilniny, cukrová repa, zemiaky); 2. krátkodenné (rastliny krátkeho dňa), ktoré potrebujú krátku fotoperiódu (horná hranica je 10 – 14 hodín) a na prechod do kvitnutia musia byť dostatočne dlhý čas v tme (napr. sója, kukurica, ryža); 3. neutrálne (indiferentné), ktoré kvitnú počas krátkej aj dlhej fotoperiódy (niektoré okrasné rastliny, buriny).

Pri živočíchoch ovplyvňuje fotoperiodizmus fyziologické funkcie, najmä biologické rytmy. Od svetla sú závislé najmä živočíchy mierneho pásma, v ktorých existujú výrazné sezónne zmeny v dĺžke svetelnej časti dňa. Pri niektorých druhoch nastupuje ruja pri predlžujúcom sa dni – fotoperióde (napr. hlodavce), pri iných pri skracujúcej sa fotoperióde (jelene, srnce). Fotoperióda ovplyvňuje sfarbenie tela, prípadne výmenu srsti a prečkávanie nepriaznivých podmienok v štádiu pokoja. Svetlo ovplyvňuje aj časový rozvrh živočíchov pri striedaní aktivity a odpočinku.