fosgén

fosgén [gr.], karbonylchlorid, chlorid karbonylu, Cl₂C=O — dichlorid kyseliny uhličitej. Bezfarebná až slabo žltá kvapalina alebo ľahko skvapalniteľný páchnuci plyn slabo rozpustný vo vode, rozpustný v benzéne a toluéne; teplota varu 8,2 °C, teplota topenia -120 °C, hustota 1,420 g · cm^-3 pri 0 °C; jeho pary sú 3,4-krát ťažšie než vzduch. Nehorľavý, veľmi korozívny. Pôsobením vody hydrolyzuje na oxid uhličitý a chlorovodík. Vyrába sa adíciou bezvodého chlóru na oxid uhoľnatý pri 125 – 150 °C (z reakčnej zmesi sa izoluje absorpciou v chlórovaných uhľovodíkoch). Pri vyšších teplotách sa začína spätne rozkladať na oxid uhoľnatý a chlór. Používa sa na výrobu izokyanátov a diizokyanátov (následne polyuretánov), organických uhličitanov a polyuhličitanov, karbamátov, tiokarbamátov (následne pesticídov) a chlórmravčanov; je medziproduktom pri syntéze farbív, liečiv a i.

Dusivá otravná látka s charakteristickým zápachom hnijúceho sena používaná v 1. svetovej vojne ako bojový plyn určený na ničenie živej sily protivníka (prostriedkom dopravy na cieľ môžu byť letecké bomby veľkých hmotností). Fosgén je pri vdychovaní prudko jedovatý (pôsobí na sliznice a dýchacie orgány človeka a živočíchov, silno dráždi oči). Pôsobí ako alkylačné činidlo reagujúce s molekulou DNA a enzýmami, preto je považovaný za karcinogén už pri malých dávkach. Pôsobením vody sa rozkladá, a preto nie je vhodný na zamorovanie vodných tokov. V prípade bojového použitia pretrváva na povrchu terénu krátko, sotva niekoľko minút. Na Slovensku sa vyrábal vo Vojenskej továrni 4 v Žiline koncom 30. rokov 20. stor. a používal sa ako polotovar pri výrobe stabilizátorov bezdymových prachov (Centralit I a II).