fonácia

Text hesla

fonácia [gr.] — tvorenie hlasu v hrtane, ktorým prechádza prúd vzduchu z pľúc; vydávanie hlasu. Fonácia je popri dýchaní a artikulácii jednou zo základných zložiek reči. Väčšina zvukov reči (samohláskové zvuky, zvučné spoluhlásky, všetky znelé párové spoluhlásky) sa tvorí s účasťou hlasu; neznelé spoluhlásky sa tvoria bez fonácie.

Fyziologicky je fonácia periodické kmitanie hlasiviek. Činnosťou hrtanového svalstva sa hlasová štrbina rozširuje alebo zužuje a hlasivkové riasy a väzy sa napínajú alebo uvoľňujú. Pri pokojnom dýchaní je hlasová štrbina široká a hlasivkové väzy sa nechvejú, krátko pred hovorením zaujmú fonačné postavenie (napnú sa a hlasová štrbina sa uzavrie). Prúdom vydychovaného vzduchu sa potom hlasivkové riasy rozochvejú naprieč, takže hlasová štrbina sa striedavo otvára a zatvára. Priečnym chvením hlasivkových väzov (hlasiviek), resp. periodickým chvením stĺpca vzduchu nad hlasivkami vzniká tón, ktorého hlasitosť závisí od množstva vzduchu vydychovaného za sekundu (l/s). Výšku tónu určuje počet kmitov hlasivkových väzov za sekundu, amplitúda ich chvenia, ich napätie a dĺžka (napr. v puberte sa urýchli rast hlasivkových väzov do dĺžky a hlas sa stáva hlbším), hrúbka a priestrannosť (frekvencia kmitania hlasiviek je pri mužských hlasoch asi 125 cyklov za sekundu, pri ženských a detských hlasoch asi 250 cyklov za sekundu). Vznikajúci tón je slabý a až rezonanciou vzduchového stĺpca v okolitých dutinách (ústnej, nosovej, prinosových a hltanovej) sa zosilňuje, individuálne zafarbuje a dostáva ľudský charakter, t. j. artikuluje sa do hlások (→ samohlásky, → spoluhlásky). Zmenou frekvencie kmitania hlasiviek počas reči vzniká melódia reči. Kmitanie hlasiviek je podľa myoelastickej teórie výsledkom súhry napätia hlasiviek a rýchlosti vydychovaného vzduchového prúdu. Dôležité sú aj aerodynamické tlakové sily pôsobiace v oblasti hrtana, napr. nasávacia sila stláčajúca hlasivky spolu. Činnosťou hlasiviek vzniká zvuková vlna, ktorá sa po úprave rezonančným efektom a filtrácii v nadhrtanových dutinách vníma ako ľudský hlas.

Priebeh fonácie možno filmovať vysokofrekvenčnými kamerami alebo využitím stroboskopického javu.

Text hesla

fonácia [gr.] — tvorenie hlasu v hrtane, ktorým prechádza prúd vzduchu z pľúc; vydávanie hlasu. Fonácia je popri dýchaní a artikulácii jednou zo základných zložiek reči. Väčšina zvukov reči (samohláskové zvuky, zvučné spoluhlásky, všetky znelé párové spoluhlásky) sa tvorí s účasťou hlasu; neznelé spoluhlásky sa tvoria bez fonácie.

Fyziologicky je fonácia periodické kmitanie hlasiviek. Činnosťou hrtanového svalstva sa hlasová štrbina rozširuje alebo zužuje a hlasivkové riasy a väzy sa napínajú alebo uvoľňujú. Pri pokojnom dýchaní je hlasová štrbina široká a hlasivkové väzy sa nechvejú, krátko pred hovorením zaujmú fonačné postavenie (napnú sa a hlasová štrbina sa uzavrie). Prúdom vydychovaného vzduchu sa potom hlasivkové riasy rozochvejú naprieč, takže hlasová štrbina sa striedavo otvára a zatvára. Priečnym chvením hlasivkových väzov (hlasiviek), resp. periodickým chvením stĺpca vzduchu nad hlasivkami vzniká tón, ktorého hlasitosť závisí od množstva vzduchu vydychovaného za sekundu (l/s). Výšku tónu určuje počet kmitov hlasivkových väzov za sekundu, amplitúda ich chvenia, ich napätie a dĺžka (napr. v puberte sa urýchli rast hlasivkových väzov do dĺžky a hlas sa stáva hlbším), hrúbka a priestrannosť (frekvencia kmitania hlasiviek je pri mužských hlasoch asi 125 cyklov za sekundu, pri ženských a detských hlasoch asi 250 cyklov za sekundu). Vznikajúci tón je slabý a až rezonanciou vzduchového stĺpca v okolitých dutinách (ústnej, nosovej, prinosových a hltanovej) sa zosilňuje, individuálne zafarbuje a dostáva ľudský charakter, t. j. artikuluje sa do hlások (→ samohlásky, → spoluhlásky). Zmenou frekvencie kmitania hlasiviek počas reči vzniká melódia reči. Kmitanie hlasiviek je podľa myoelastickej teórie výsledkom súhry napätia hlasiviek a rýchlosti vydychovaného vzduchového prúdu. Dôležité sú aj aerodynamické tlakové sily pôsobiace v oblasti hrtana, napr. nasávacia sila stláčajúca hlasivky spolu. Činnosťou hlasiviek vzniká zvuková vlna, ktorá sa po úprave rezonančným efektom a filtrácii v nadhrtanových dutinách vníma ako ľudský hlas.

Priebeh fonácie možno filmovať vysokofrekvenčnými kamerami alebo využitím stroboskopického javu.

Zverejnené v júli 2005.

citácia

Fonácia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-08-13]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/fonacia