Ferrante, Elena

Text hesla

Ferrante, Elena, asi 1943 Neapol — talianska spisovateľka neznámej totožnosti, na základe jazyka a štýlu jej textov kritici predpokladajú, že ide o ženu.

Väčšina jej próz je zasadená do prostredia neapolskej spoločnosti, ktorú zachytáva v minulých aj súčasných podobách. Prelína sa v nich historická i osobná, psychologizujúca rovina rozprávania s využitím rôznych perspektív a spôsobov narácie. Už svojím prvým románom Zraňujúca láska (L’amore molesto, 1992; slov. 2018; sfilmovaný 1995, réžia Mario Martone) sa zaradila medzi popredných súčasných talianskych autorov. Vykresľuje v ňom príbeh komplikovaného vzťahu medzi dcérou a matkou, ktorá záhadne zomrela, odhaľuje fyzické i psychické násilie, ktoré sa stalo normou ich komunikácie. V románe Dni opustenia (I giorni dell’abbandono, 2002; slov. 2018; sfilmovaný 2005, réžia Roberto Faenza) načrtáva existenciálnu krízu osobnej identity spojenej s krízou jazyka predstavujúceho médium sebaurčenia jednotlivca: Neapolčanka Olga sa presťahuje za manželom do Milána, kde si osvojí nový spôsob života i miestny dialekt, ostáva však stratená, keď ju po rokoch sebapretvárania jedného dňa manžel bez vysvetlenia opustí. Tematiku materstva a ženskej identity rozvíja v románe Temná dcéra (La figlia oscura, 2006; slov. 2017): 47-ročná Leda, ktorú opustia dcéry, prichádza na to, že nové životné pomery bez rutinných povinností sú pre ňu vyslobodením. V rozprávke Pláž v noci (La spiaggia di notte, 2007; slov. 2017) vykresľuje pocity opustenosti a smútku ukradnutej bábiky Celiny.

Medzi jej najúspešnejšie diela patrí štvordielna historicko-psychologická sága o osudoch dvoch priateliek, odohrávajúcich sa v neapolských lokáciách v 2. polovici 20. stor., ktorú predstavujú romány Geniálna priateľka (L’amica geniale, 2011; slov. 2015), Príbeh nového priezviska (Storia del nuovo cognome, 2012; slov. 2016), Tí, čo odchádzajú – tí, čo zostávajú (Storia di chi fugge e di chi resta, 2013; slov. 2017) a Príbeh stratenej dcéry (Storia della bambina perduta, 2014; slov. 2017).

E. Ferrante je aj autorkou zbierok esejí Frantumaglia. Cesta písania (La frantumaglia, 2003, slov. 2019) a Náhodné úvahy (L’invenzione occasionale, 2019, slov. 2019) a románu Klamársky život dospelých (La vita bugiarda degli adulti, 2019, slov. 2020).

Komerčne mimoriadne úspešné diela E. Ferrante sú preložené do mnohých svetových jazykov.

Text hesla

Ferrante, Elena, asi 1943 Neapol — talianska spisovateľka neznámej totožnosti, na základe jazyka a štýlu jej textov kritici predpokladajú, že ide o ženu.

Väčšina jej próz je zasadená do prostredia neapolskej spoločnosti, ktorú zachytáva v minulých aj súčasných podobách. Prelína sa v nich historická i osobná, psychologizujúca rovina rozprávania s využitím rôznych perspektív a spôsobov narácie. Už svojím prvým románom Zraňujúca láska (L’amore molesto, 1992; slov. 2018; sfilmovaný 1995, réžia Mario Martone) sa zaradila medzi popredných súčasných talianskych autorov. Vykresľuje v ňom príbeh komplikovaného vzťahu medzi dcérou a matkou, ktorá záhadne zomrela, odhaľuje fyzické i psychické násilie, ktoré sa stalo normou ich komunikácie. V románe Dni opustenia (I giorni dell’abbandono, 2002; slov. 2018; sfilmovaný 2005, réžia Roberto Faenza) načrtáva existenciálnu krízu osobnej identity spojenej s krízou jazyka predstavujúceho médium sebaurčenia jednotlivca: Neapolčanka Olga sa presťahuje za manželom do Milána, kde si osvojí nový spôsob života i miestny dialekt, ostáva však stratená, keď ju po rokoch sebapretvárania jedného dňa manžel bez vysvetlenia opustí. Tematiku materstva a ženskej identity rozvíja v románe Temná dcéra (La figlia oscura, 2006; slov. 2017): 47-ročná Leda, ktorú opustia dcéry, prichádza na to, že nové životné pomery bez rutinných povinností sú pre ňu vyslobodením. V rozprávke Pláž v noci (La spiaggia di notte, 2007; slov. 2017) vykresľuje pocity opustenosti a smútku ukradnutej bábiky Celiny.

Medzi jej najúspešnejšie diela patrí štvordielna historicko-psychologická sága o osudoch dvoch priateliek, odohrávajúcich sa v neapolských lokáciách v 2. polovici 20. stor., ktorú predstavujú romány Geniálna priateľka (L’amica geniale, 2011; slov. 2015), Príbeh nového priezviska (Storia del nuovo cognome, 2012; slov. 2016), Tí, čo odchádzajú – tí, čo zostávajú (Storia di chi fugge e di chi resta, 2013; slov. 2017) a Príbeh stratenej dcéry (Storia della bambina perduta, 2014; slov. 2017).

E. Ferrante je aj autorkou zbierok esejí Frantumaglia. Cesta písania (La frantumaglia, 2003, slov. 2019) a Náhodné úvahy (L’invenzione occasionale, 2019, slov. 2019) a románu Klamársky život dospelých (La vita bugiarda degli adulti, 2019, slov. 2020).

Komerčne mimoriadne úspešné diela E. Ferrante sú preložené do mnohých svetových jazykov.

Zverejnené 2. februára 2022.

Rusnáková, N. Ferrante, Elena [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-06-25]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/ferrante-elena