Feničania

Text hesla

Feničania — obyvateľstvo starovekej Fenície a fenických kolónií okolo Stredozemného mora semitského pôvodu. Nie je známe, ako sa vo vlastnom jazyku volali. Sami sa nazývali podľa svojho domovského mesta (Byblos, Sidón, Týros), súhrnne mohli byť označovaní ako Kanaánci (slovo kenacani má v hebrejčine aj význam kupec, čo Feničanov veľmi dobre charakterizuje) a ich krajina ako Kanaán (Kinachchu). Grécky názov ich krajiny Fenícia (gr. Foinikia alebo Foiniké = purpurová) sa odvodzuje od purpurového farbiva získavaného z ostranky purpurodajnej (Murex trunculus), ktoré Feničania vyrábali. Homér ich nazýval Sidónčanmi.

Do oblasti východného Stredomoria prišli asi v 3. tisícročí pred n. l. O ich pravlasti nie je nič známe, hoci podľa tradície ňou bola oblasť Perzského zálivu. Od západného pobrežia Stredozemného mora po pohorie Libanon vytvorili samostatné mestské štáty (nikdy nevytvorili jednotný štát), zvyčajne s monarchickou vládou, príp. to boli oligarchické republiky (štáty vtedy riadili tzv. sudcovia); veľký vplyv mali finančne bohaté rodiny obchodníkov. Jedným z najstarších fenických miest bol Ugarit (dnes lokalita Ras Šamra v Sýrii), neskôr sa hlavnými centrami Fenície stali Byblos (dnes Džubajl), Sidón (Sajdá) a Týros (Súr). V 14. – 13. stor. pred n. l. sa Fenícia ocitla v záujmovej sfére Chetitov a Egypta, koncom 12. stor. pred n. l. ju zasiahla vlna tzv. morských národov. Od konca 12. stor. pred n. l. začali Feničania expandovať na západ a na pobreží Stredozemného mora budovať obchodné strediská (empóriá), ktoré zabezpečovali tranzitný obchod medzi Európou, Afrikou a Áziou a z ktorých sa neskôr vyvinuli viaceré významné mestá.

Najstaršie kolónie založili na ostrove Cyprus, prvou bola osada Kition (Larnaka na južnom pobreží Cypru), založená pravdepodobne na prelome 9. a 8. stor. pred n. l. kolonistami z Týru, nasledovali osady Lapethos, Marion a Tamassos. V severnej Afrike zakladali osady (štvrte) v blízkosti egyptských miest, napr. pri meste Mennofer (gr. Memfis), potom pozdĺž afrického pobrežia až po Tunisko. Sidónski osadníci založili v 10. stor. pred n. l. mesto Leptis Magna (dnes v Líbyi), na pobreží dnešného Alžírska Hippo Regius (pôvodne v 12. stor. pred n. l. obchodná stanica Ophni, dnes Annaba) a v 9. stor. pred n. l. Hadrumetum (dnes Sús, arab. Susa), týrski osadníci v roku 814 pred n. l. Kartágo (Rimania nazývali jeho obyvateľstvo rovnako ako Feničanov na pobreží severnej Afriky Púnmi), ktoré sa neskôr stalo najvýznamnejšou vojenskou a obchodnou mocnosťou západného Stredomoria; mnoho kolónií založilo aj Kartágo.

Zo severnej Afriky prenikli Feničania na pobrežie dnešného Španielska (popri stredomorskom pobreží Andalúzie), osídlili aj Baleáry (Ibusim, dnes Ibiza, polovica 7. stor. pred n. l.), južnú Sardíniu (napr. Karalis, dnes Cagliari, založené v 7. stor. pred n. l. Kartágincami), západnú Sicíliu (napr. Kartáginci založili v 8./7. stor. pred n. l. na ostrove Mozia pri západnom pobreží Sicílie obchodné centrum Motya, koncom 7. stor. pred n. l. Panormos, dnes Palermo) a Maltu (8./7. stor. pred n. l.). Prenikli až za Heraklove stĺpy (Gibraltár), na západnom pobreží Afriky na území dnešného Maroka založili kolónie Tingis (dnes Tanger) a Lixos (Lix; 1100 pred n. l.), na španielskom pobreží Gadir (okolo 1110, dnes Cádiz) a kolonizovali údolie rieky Guadalquivir (Tartéssos alebo Taršíš; významný obchod s cínom z Británie a s jantárom od Baltského mora).

V 10. stor. pred n. l. sa najmocnejším fenickým mestom stal Týros, ktorého kráľ Chíram I. (asi 969 – 936 pred n. l.) nadviazal vzťahy so židovským kráľom Šalamúnom. Chíramovu dynastiu vystriedala v 9. stor. pred n. l. Ittobaalova dynastia, izraelskí králi si brali za manželky týrske princezné. Od polovice 9. stor. pred n. l. prenikal do Fenície vplyv Asýrie (Aššurnasirpal II., Salmanasar III.), Tiglatpilesar III. (745 – 727 pred n. l.) ovládol jej severnú časť a pripojil ju k Asýrii. Do ovládnutých miest dosadzoval asýrskych miestodržiteľov. Južné mestá (Byblos, Týros) si udržali autonómiu, ale platili poplatky Asýrii. Koncom 7. stor. pred n. l. moc Asýrie oslabla, od 6. stor. pred n. l. však zosilnel tlak Babylonie (Nebukadnesar II.). Z hospodárskych a vojenských príčin začal od 6. stor. pred n. l. fenický vplyv aj vo Feničanmi kolonizovaných oblastiach okolo Stredozemného mora upadať a skončil sa dobytím a zničením Kartága Rimanmi v roku 146 pred n. l. (→ púnske vojny). Po zničení Babylonu sa Fenícia dostala do sféry záujmu Perzskej ríše, pričom fenické mestá získali rozsiahlu autonómiu. Poskytli Kambýsovi II. loďstvo na útok proti Egyptu a Dareiovi I. Veľkému i Xerxovi I. na útok proti Grékom. Vo 4. stor. pred n. l. nadviazali mestá kontakty s Grékmi. V roku 333 pred n. l. ovládol Feníciu Alexander III. Veľký. Sedem mesiacov obliehal Týros, iné mestá (Sidón, Byblos) sa dobrovoľne vzdali. Začala sa helenizácia fenických miest, určitú samostatnosť si udržali len Sidón a Týros. V roku 64 pred n. l. ovládli Feníciu Rimania, v tom období získalo značný vplyv mesto Berytos (dnes Bejrút).

U svojich súčasníkov boli Feničania známi predovšetkým ako moreplavci a kolonisti, podnikli aj prieskumné plavby popri západnom pobreží Afriky (Hanno Moreplavec v 1. polovici 5. stor. pred n. l.). Dostatok dreva na stavbu lodí (cédre rastúce v pohorí Libanon), pri mori vhodné miesta na prístavy (Arad, Byblos, Berytos, Sidón, Týros, Akko), ako aj výhodná poloha medzi Malou Áziou, Egyptom a Blízkym východom umožňovali Feničanom rozvíjať tranzitný a námorný obchod v celom Stredomorí. Vyvážali suroviny (kvalitné cédrové a píniové drevo, kovy, obilie, soľ) i hotové výrobky (jemné, najmä purpurové látky, výšivky, víno, nádoby z kovu, zo skla a z fajansy). V hospodárstve hralo významnú úlohu farbenie látok purpurom. Vďaka rozsiahlemu tranzitnému obchodu pôsobili Feničania ako kultúrni sprostredkovatelia medzi Orientom, Afrikou a Stredozemím. Svojbytnú kultúru nevytvorili, ale aplikovali egyptské, asýrsko-babylonské, egejské a neskôr helenistické kultúrne motívy a prvky.

Ich literatúra je dodnes pomerne málo známa a málo prebádaná. Zachovala sa v podobe epigrafických pamiatok, prípadne v tradícii neskorších národov (Gréci). Časť predstavuje zápisy eposov a mýtov, časť zápisy rituálnych obradov a hymny na bohov. Najstaršie texty pochádzajú zo 14. stor. pred n. l. V Ugarite sa našli mytologické texty o zápase boha Baala (boh života a plodnosti) proti Mótovi (boh sucha a smrti), legenda o kráľovi Danelovi a jeho synovi Akchatovi i o kráľovi Keretovi a jeho hľadaní si manželky. Pokračovaním fenickej literatúry je kartáginská odborná a náuková spisba, ktorá ovplyvnila aj rímsku literatúru. V gréckom preklade sa zachoval Hannónov (Hanno Moreplavec) opis cesty pozdĺž Afriky (1. polovica 5. stor.), ale predovšetkým náučná literatúra o poľnohospodárstve (mala vplyv napr. na Catóna Staršieho a jeho dielo O poľnohospodárstve).

Feničania vynikali predovšetkým v umeleckoremeselnej výrobe drobných luxusných predmetov z kovu (napr. strieborné vázy a bronzové meče z kráľovských hrobov v Byble, okolo 2000 pred n. l.), z bohato zdobenej slonoviny (napr. slonovinová výzdoba nábytku z náleziska v Kalchu; 9. – 8. stor. pred n. l., dnes v Britskom múzeu v Londýne), farebného skla, terakoty, dreva a kameňa (sarkofág bybloského kráľa Ahirama, okolo 1000 pred n. l., dnes v Národnom múzeu v Bejrúte), voľná plastika bola zriedkavá. Typické sú výpožičky z okolitých kultúr (napr. egyptské, asýrske, egejské) a naopak, fenický export spätne pôsobil na tamojšiu produkciu (množstvo príkladov fenického umenia sa našlo mimo územia Fenície). Rozvinutá bola stavba opevnení, z väčších stavieb sa však zachovalo málo (napr. paláce v Ugarite, chrám obeliskov v Byble), typické bolo používanie veľkých kamenných blokov. Náboženstvo Feničanov (→ fenické náboženstvo a mytológia) inšpirovali prírodné sily a procesy.

Najpozoruhodnejším príspevkom Feničanov k civilizácii však bolo utvorenie fenického písma, ktoré sa neskôr prostredníctvom Grékov rozšírilo aj v Európe (vychádzajú z neho takmer všetky súčasné písomné systémy vo svete).

Zverejnené v júli 2005.

Feničania [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-03-01]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/fenicania