Fátimovci

Fátimovci — arabská šíitská dynastia vládnuca 909 – 1171. Jej zakladateľ Sa’íd ibn Husajn (pokladaný za potomka Fátimy), jeden z náčelníkov sekty ismá’ílíja, zvrhol v severnej Afrike (dnešné Tunisko) vládu Aghlabovcov a v roku 910 tam založil Fátimovský štát (arabsky ad-Dawla al-Fátimíja). Po uchopení moci prijal meno Ubajdalláh al-mahdí, vyhlásil sa za imáma a dynastia Fátimovcov postupne získala i ďalšie krajiny Magribu. S podporou alžírskych Zíríovcov sa vláda Fátimovcov upevnila v Alžírsku a rozšírila sa aj do Maroka a Líbye. V roku 914 dobyli Alexandriu a 969 získal fátimovský vojvodca Džauhar as-Sikillí celý Egypt. Vláda Fátimovcov v Egypte (969 – 1171) patrí k najpozoruhodnejším obdobiam dejín krajiny (založenie Káhiry 969, univerzity al-Azhar 972, rozvoj vied, literatúry, umenia, remesiel a architektúry, vybudovanie obrovskej knižnice, rozšírenie panstva v Hidžáze, Palestíne a na väčšine územia Sýrie, vytvorenie kalifátu). Egyptskí Fátimovci si podmanili aj Sýriu, Palestínu a časť Arabského polostrova, tuniskí Fátimovci zasa Sicíliu a časť južného Talianska. Najvýznamnejšími fátimovskými vládcami boli egyptskí kalifovia al-Azíz (vládol 975 – 996) a jeho syn al-Hákim (996 – 1021). Panstvo Fátimovcov vo východnom Magribe ukončil vpád kočovných kmeňov Banú Hilál a Banú Sulajm z Horného Egypta, 1171 ich v Egypte a Sýrii nahradili Ajjúbovci (Saláhaddín).