Fabiovci

Text hesla

Fabiovci (Fabius) — jeden z najstarších rímskych patricijských rodov, svoj pôvod odvodzoval od Herkula. Jeho viacerí príslušníci zastávali v Ríme najvyššie úrady (konzul, cenzor, diktátor). Počas vojny s etruským mestom Veii prevzali Fabiovci 479 pred n. l. vedenie vojny a ochranu rímskych hraníc, všetci dospelí muži však zahynuli v bitke pri riečke Cremere (477 pred n. l.), prežil len jeden chlapec, ktorý zabezpečil pokračovanie rodu. Najvýznamnejší členovia rodu:

Quintus Fabius Maximus Rullianus, 4. – 3. stor. pred n. l. — veliteľ v bojoch proti Samnitom a Etruskom, päťnásobný konzul (322, 310, 308, 297, 295 pred n. l.), diktátor (315, 313 pred n. l.) a cenzor (304 pred n. l.);

Quintus Fabius Pictor, 2. polovica 3. stor. pred n. l. — senátor, dejepisec. Autor analistických po grécky písaných dejín Ríma od založenia mesta po 2. púnsku vojnu, v ktorej sa zúčastnil (218 – 201 pred n. l.);

Quintus Fabius Maximus Verrucosus, nazývaný Cunctator (Váhavec), okolo 280 pred n. l. – 203 pred n. l. — vojvodca, senátor, konzul (233, 228, 215, 214, 209 pred n. l.) a vojenský diktátor (221, 217 pred n. l.). Počas 2. púnskej vojny bol po porážke rímskeho vojska v bitke pri Trasimenskom jazere (217 pred n. l.) vyhlásený za diktátora. Všeobecne bola prijatá jeho vojenská taktika spočívajúca v postupnom vyčerpávaní nepriateľa drobnými potýčkami, čím dosiahol oslabenie Hannibalovho vojska. Správnosť taktiky potvrdila bitka pri Cannae (216 pred n. l.) a z jeho pôvodne posmešnej prezývky sa stalo čestné meno;

Quintus Fabius Maximus Allobrogicus, 2. stor. pred n. l. — vojvodca a politik. V roku 121 pred n. l. porazil ako konzul pri ústí rieky Isera keltský kmeň Allobrogov a na pamiatku svojho víťazstva dal v Ríme postaviť víťazný oblúk.

Text hesla

Fabiovci (Fabius) — jeden z najstarších rímskych patricijských rodov, svoj pôvod odvodzoval od Herkula. Jeho viacerí príslušníci zastávali v Ríme najvyššie úrady (konzul, cenzor, diktátor). Počas vojny s etruským mestom Veii prevzali Fabiovci 479 pred n. l. vedenie vojny a ochranu rímskych hraníc, všetci dospelí muži však zahynuli v bitke pri riečke Cremere (477 pred n. l.), prežil len jeden chlapec, ktorý zabezpečil pokračovanie rodu. Najvýznamnejší členovia rodu:

Quintus Fabius Maximus Rullianus, 4. – 3. stor. pred n. l. — veliteľ v bojoch proti Samnitom a Etruskom, päťnásobný konzul (322, 310, 308, 297, 295 pred n. l.), diktátor (315, 313 pred n. l.) a cenzor (304 pred n. l.);

Quintus Fabius Pictor, 2. polovica 3. stor. pred n. l. — senátor, dejepisec. Autor analistických po grécky písaných dejín Ríma od založenia mesta po 2. púnsku vojnu, v ktorej sa zúčastnil (218 – 201 pred n. l.);

Quintus Fabius Maximus Verrucosus, nazývaný Cunctator (Váhavec), okolo 280 pred n. l. – 203 pred n. l. — vojvodca, senátor, konzul (233, 228, 215, 214, 209 pred n. l.) a vojenský diktátor (221, 217 pred n. l.). Počas 2. púnskej vojny bol po porážke rímskeho vojska v bitke pri Trasimenskom jazere (217 pred n. l.) vyhlásený za diktátora. Všeobecne bola prijatá jeho vojenská taktika spočívajúca v postupnom vyčerpávaní nepriateľa drobnými potýčkami, čím dosiahol oslabenie Hannibalovho vojska. Správnosť taktiky potvrdila bitka pri Cannae (216 pred n. l.) a z jeho pôvodne posmešnej prezývky sa stalo čestné meno;

Quintus Fabius Maximus Allobrogicus, 2. stor. pred n. l. — vojvodca a politik. V roku 121 pred n. l. porazil ako konzul pri ústí rieky Isera keltský kmeň Allobrogov a na pamiatku svojho víťazstva dal v Ríme postaviť víťazný oblúk.

Zverejnené v júli 2005.

citácia

Fabiovci [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-07-06]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/fabiovci