epyllion

epyllion [gr.] — v gréckej antickej literatúre kratšia epická báseň (gr. epyllion = zdrobnenina od slova epos) s rozsahom približne 100 – 600 hexametrov; súčasť epickej poézie.

Epylliá vznikli v helenistickom období ako odmietavá reakcia na rozsiahlu formu eposu. Vyznačujú sa učenosťou i dokonalosťou formy, kurióznou mytologickou tematikou, ale aj detailným pohľadom do psychiky hlavného hrdinu.

Hlavní tvorcovia epyllií: Kallimachos z Kyrény, Theokritos; v rímskej literatúre Catullus, Vergílius a Ovídius.