enkómion

enkómion [gr.], genitív enkómia, lat. encomium, slov. enkómium — v období antiky pôvodne zborová pieseň spievaná na hostine na oslavu mocných a bohatých osôb, hostiteľa a pod. Najvýznamnejšími básnikmi enkómií boli Simónidés z Keu, Pindaros a Bakchylidés – z ich tvorby sú zachované len zlomky. Neskôr sa enkómion stalo obľúbeným rétorickým žánrom, ktorý uplatnili o. i. Gorgias z Leontín, Isokratés a Lukianos zo Samosaty.

V novšej literatúre sa preslávilo satirické enkómion Chvála pochabosti (Encomium Moriae, 1509) od Erazma Rotterdamského, v slovenskej literatúre latinská báseň Martina Rakovského Chválospev na Tomáša Nádašdyho (Encomium Thomae de Nadasd, 1560).