Egypťania
Egypťania —
1. obyvatelia starovekého Egypta. Väčšina z nich pravdepodobne pochádzala z ľudu, ktorý prišiel do údolia Nílu v prehistorickom období. V rozličných obdobiach to boli prisťahovalci z oblasti Núbie, Líbye a najmä Blízkeho východu. Odhaduje sa, že počet obyvateľov sa z asi 1 až 1,5 milióna v 3. tisícročí pred n. l. zdvojnásobil koncom 2. tisícročia a v 1. tisícročí pred n. l.
Väčšina Egypťanov žila v dedinách a mestách v údolí a delte Nílu. Zaoberali sa predovšetkým poľnohospodárstvom, ktoré záviselo od každoročne sa opakujúcej nílskej záplavy (začiatok leta). Spočiatku využívali prirodzené zavlažovanie, neskôr umelo vytvorenú sieť kanálov, ktorá im umožňovala zvýšiť a skvalitniť úrodu. Pestovali rôzne druhy plodín, obilniny, zeleninu, ovocie, hrozno, ľan, neskôr aj bavlnu. Chovali dobytok, ošípané, kozy, ovce, hydinu, venovali sa aj lovu a rybolovu. Súčasťou sídel boli aj mačky a psy. Najdôležitejším dopravným prostriedkom bol čln, pretože Níl tvoril hlavnú dopravnú trasu v krajine. Na cestu po súši sa využívali osly, neskôr kone a ťavy; koleso bolo známe už od obdobia Starej ríše. Významnú úlohu v hospodárstve krajiny mal obchod, ktorého základom bola výmena tovarov a vývoz i dovoz do alebo zo zahraničia. Egypťania vyvážali ryby, zlato, víno a boli známi aj ako producenti piva. Dovážalo sa najmä cédrové a ebenové drevo, kadidlo, kožušiny a slonovina. Peniaze (zliatky kovov striebra a medi, ekvivalent hodnoty bol vyjadrený váhou kovu, mince až od 30. dynastie) sa v Egypte začali používať až v 2. polovici 1. tisícročia pred n. l., obyvateľstvo platilo dane v podobe časti úrody a tovaru.
Sociálnu stratifikáciu Egypťanov odráža pohrebná výbava v hrobkách už z konca Preddynastického obdobia, po vzniku jednotného štátu na konci 4. tisícročia pred n. l. sa štruktúra spoločnosti často prirovnáva k pyramíde s osobou božského panovníka na vrchole. Pod panovníkom bola vrstva najvyššej privilegovanej skupiny, ktorú tvorili jeho príbuzní, pod ňou vrstva vzdelaných štátnych úradníkov a remeselníkov, najnižšiu vrstvu tvorila najpočetnejšia skupina slobodného obyvateľstva zaoberajúceho sa poľnohospodárstvom. Otroctvo sa objavilo až od Strednej ríše, otrokmi boli predovšetkým vojnoví zajatci. Osobitné postavenie a silný vplyv v egyptskej spoločnosti malo kňazstvo, od Novej ríše aj vojsko. Spoločnosť bola pôvodne uzavretá, s odmeraným vzťahom k cudzincom, od Strednej ríše a v oveľa väčšom rozsahu v Novej ríši a Neskorom období sa otvárala prisťahovalcom, ktorých do seba infiltrovala.
Základom spoločnosti Egypťanov bola rodina, ktorú tvorili muž, žena a ich deti. Žili prevažne v monogamných manželstvách, viac manželiek mohli mať len bohatí a hárem bol doménou panovníka. Ženy sa v spoločnosti tešili všeobecnej úcte a v porovnaní s ostatnými národmi mali rovnoprávnejšie postavenie. Typickým odevom mužov bola v starších obdobiach krátka biela plátenná suknica, ktorá neskôr siahala až pod kolená. Ženy sa odievali najčastejšie do dlhých šiat s ramienkami. Panovníci, kráľovné a kňazi nosili odevy s rôznymi doplnkami a ozdobami. Egypťania si stavali obydlia z ľahkých organických materiálov pôvodne na vyvýšených miestach v nílskom údolí. Príbytky najchudobnejších vrstiev boli veľmi jednoduché, budovali sa zväčša zo sušených tehál. Bohatší žili v domoch s viacerými miestnosťami, domy najbohatších ľudí mali výstavné haly, jazierka, kolonády, záhrady a pod. Panovník so svojou rodinou žil v kráľovskom paláci, ktorý bol zároveň centrom štátnej správy.
Egyptskej kultúre vtlačilo nezameniteľnú pečať svojrázne náboženstvo, ktorým sa Egypťania odlišujú od ostatných národov. Jeho súčasťou boli posmrtné predstavy a hlboká viera v posmrtný život. Kvôli zachovaniu večnej existencie mŕtveho bolo potrebné okrem uchovania neporušeného tela v podobe múmie a pohrebnej výbavy aj neustále predkladanie zádušných obetných darov, spomínanie na zosnulého a vyslovovanie jeho mena. Svoje hrobky Egypťania budovali najmä z kameňa, zväčša v púšti mimo záplavovej oblasti, pretože ako príbytky pre mŕtvych mali stáť naveky. Najhonosnejšie hrobky patrili ľuďom z najvyšších spoločenských vrstiev, medzi ktorými prirodzene dominujú hrobky egyptských panovníkov. Majú zväčša najkrajšiu výzdobu, ktorá poskytuje informácie nielen o posmrtnom, ale aj o bežnom živote ľudí. Reliéfne scény a maľby zobrazujú Egypťanov pri práci, oddychu a zábave, zatiaľ čo texty vypovedajú o ich živote a postavení v spoločnosti.
Starovekí Egypťania hovorili afroázijským jazykom egyptčinou (→ egyptský jazyk). Zanikli splynutím s Arabmi. Ich poslednými potomkami sú Kopti;
2. súhrnné označenie obyvateľov Egypta (109 mil.; 2023). Takmer 91 % tvoria egyptskí Arabi, čiže Egypťania, ktorí vznikli zmiešaním pôvodného hamitsko-armenoidného obyvateľstva s Arabmi; postupne začali hovoriť po arabsky a zväčša prijali islam, zvyšok tvoria menšiny Sudáncov, Sýrčanov, Núbijčanov, Palestínčanov, Arménov, Grékov, Talianov, Židov a i. Vidiečania sú menej zmiešaní ako obyvatelia miest, najmä v mestách severnej delty zanechali stopy aj cudzí dobyvatelia (Peržania, Gréci, Rimania, križiaci a Turci). Obyvatelia stredného údolia Nílu až po Asuán majú rovnaký pôvod ako obyvatelia delty, sú však tmavší, vyšší a robustnejší. Núbijčania na juhu Egypta sú vysokí, chudí, s kaukazoidnými črtami a oveľa tmavší ako ostatní Egypťania. Egyptské púšte obývajú kočovné, polokočovné a usadlé (predtým kočovné) skupiny. Okrem niekoľkých kmeňových skupín nearabského pôvodného a zmiešaného mestského obyvateľstva sú obyvatelia Sinaja a severnej časti východnej púšte pomerne nedávni prisťahovalci z Arábie. Južnú časť východnej púšte obývajú hamitskí Bédžovia. Hoci sa hlásia k arabskému pôvodu, sú typovo odlišní (majú okrúhlu tvár, rovný nos a veľké oči). Obyvatelia západnej púšte okrem oáz sa tiež hlásia k arabskému pôvodu, ale sú to berbersko-arabskí miešanci. Pôvodné obyvateľstvo oáz v západnej púšti bolo berberského pôvodu so značnou prímesou Egypťanov (z údolia Nílu), Arabov, Sudáncov, Turkov i černochov. V Egypte žije aj viacero etnických skupín cudzincov (Gréci, Taliani, Briti, Francúzi a i.), ktorých počet rýchlo rástol v 19. stor. a vrchol dosiahol v 20. rokoch 20. stor., keď ich žilo v Egypte vyše 200-tisíc, po získaní nezávislosti Egypta ich počet prudko klesol.
Úradným jazykom je arabčina (→ arabský jazyk), ale používa sa aj egyptský dialekt arabčiny, v ktorom je napísaná bohatá literatúra. Núbijčania, Berberi a Nearabi v mestách sú dvojjazyční (materinský jazyk a arabčina). Egypťania sú väčšinou sunnitskí moslimovia, asi 14 % (podľa odhadu až 11,5 mil.) sú príslušníci koptskej cirkvi, približne 1 % tvoria protestanti.