Berberi

Berberi, vlastným menom Imazigen, Imadžigen, Imagiren — skupina jazykovo a kultúrne príbuzných kmeňov v severnej Afrike a na západe a juhu Sahary; názov pochádza z gréckeho slova barbaros (divoch). V súčasnosti je ich približne 36 mil. (odhad 2024). Žijú najmä v Maroku (asi 15 mil.; 2024) a v Alžírsku (asi 9 mil.; 2024), ďalší v Tunisku, na ostrove Džerba, v Líbyi (asi 300-tis.; 2024) a Egypte (Sívske oázy), kde tvoria prevažne drobné (často kočovné) skupiny, alebo sú usadlými obyvateľmi oáz; saharskí Berberi migrujú na juh do Nigeru, Nigérie a Burkiny Faso. K najznámejším Berberom patria Kabyli a Tuaregovia.

V staroveku Berberi pravdepodobne obývali celú severnú Afriku, kde nahradili černošské populácie, ktoré odišli na juh; v období pred arabskoislamskou inváziou (7. stor.) osídľovali územie od Kanárskych ostrovov (antropologicky a jazykovo príbuzní Guančovia) až po Sívske oázy v Egypte. Z antropologického hľadiska tvoria osobitnú skupinu kaukazoidnej variety (populácie, rasy). V severných oblastiach sú ovplyvnení miešaním s populáciami, ktoré prišli neskôr (Feničania, Gréci, Rimania, Germáni, Arabi), na juhu Sahary je badateľný vplyv černošských populácií.

Berberi sú moslimovia, prevažne sunniti (islam od 7. – 8. stor.), neprijali však mnohoženstvo, ženy nechodia zahalené. Kultúra všetkých Berberov je v podstate jednotná, silno (v rozličnej miere) ovplyvnená Arabmi. Spôsobom ich obživy je pastierstvo, roľníctvo, remeselná výroba a obchod. Zmienky o Berberoch sú už v egyptských nápisoch z 2. tisícročia pred n. l. – označovaní menom Tehennu (Svetlí), neskôr ako Lebu alebo Libu (odtiaľ pravdepodobne názov Líbya), vlastnú históriu však tradujú až od prijatia islamu. Hovoria berberskými jazykmi.