Egri, Viktor
Egri, Viktor, vlastným menom Viktor Eisler, 26. 12. 1898 Trnava – 6. 8. 1982 Bratislava — maďarský prozaik, dramatik a publicista tvoriaci na Slovensku. V rokoch 1949 – 56 pôsobil ako redaktor časopisu Új Szó (Nové slovo), 1956 – 59 šéfredaktor A Hét (Týždeň).
Uviedol sa úspešnými románmi Dom so zamrežovanými oknami (A rácsablakos ház, 1923), Vychádza slnko (Felkél a nap, 1928) a zbierkou noviel Pierrovo stretnutie (Pierre találkozása, 1925). V románe Zem v plameňoch (Égő föld, 1937; prepracovaný 1958; slov. 1967) zobrazil históriu tragickej lásky a zápasu o moc. Ťažisko jeho povojnovej tvorby bolo v umelecky nevyváženej próze, viaceré staršie romány prepracoval, aby zvýšil ich umeleckú úroveň a pohotovo reagoval na spoločenskú objednávku dielami, v ktorých sa stotožnil s princípmi socialistického umenia. Tematiku budovania tzv. socialistickej spoločnosti spracoval v románoch Márton odchádza (Márton elindul, 1953), ktorý je prepracovaním románu Vychádza slnko s proletárom ako hlavným hrdinom, Trp, nákova (Tűrj üllő, 1956), Srdce nevymeníš (Szívet cserélni nehéz, 1960; slov. 1962), Agnus Dei (1969), v historickom románe Poviem každému (Megmondom mindenkinek, 1965), v ktorom predseda družstva rozpráva o svojich životných osudoch, ako aj v zbierkach noviel a poviedok Pravda nevinných (Ártatlanok igazsága, 1954), Trpká obloha (Keserű égbolt, 1962), V blízkosti človeka (Emberközelben, 1967), Ester, Bella a ostatní (Eszter, Bella és a többiek, 1971) a v knihe reportáží z mierového kongresu v Helsinkách. V románe Maľovaný svet (Festett világ, 1974) podáva na príhodách umelcov fiktívneho budapeštianskeho divadla svedectvo o svojich skúsenostiach z písania drámy a o svojich predstavách. Poznávaciu hodnotu má autobiografická trilógia V anjelskej koži (Angyalbőrben, 1976), S druhmi a bez druhov (Társakkal és társtalanul, 1978) a Roky mlčania (A hallgatás évei, 1980) zachytávajúca život počas 1. svetovej vojny, v medzivojnovom období a po skončení 2. svetovej vojny.
Spolu s T. Dávidovou patrí k ústredným postavám maďarskej drámy na Slovensku. V jeho prvej významnej hre Gedeonov dom (Gedeon ház, 1936; slov. 1948) je ústrednou témou triedne ladený rodinný konflikt odohrávajúci sa v dedine na Považí. Z jeho rozsiahlej povojnovej dramatickej tvorby bola najúspešnejšia hra Spoločná cesta (Közös út, 1950; slov. 1950; inscenovaná v SND v Bratislave) o združstevňovaní v podmienkach spolužitia Slovákov a Maďarov na juhu Slovenska. Vo veršovanej trilógii Pieseň na rumoch (Ének a romok felett, 1956; slov. 1960), Večný plameň (Örök láng, 1957; slov. 1960) a Vlci sa desia ohňa (A tüzet rettegik a farkasok, 1961; slov. 1961) približuje významné historické udalosti (vpády Tatárov a Osmanov, partizánske boje). Je autorom literárnych reflexií a recenzií Čisté pramene (Tiszta források, 1972) a Vyznanie tichých večerov (Csendes esték vallomása, 1973). V slovenčine vyšiel výber z jeho diel Temná obloha (1964). Bol nositeľom viacerých ocenení.