Eben, Petr

Text hesla

Eben, Petr, 22. 1. 1929 Žamberk, okres Ústí nad Orlicí – 24. 10. 2007 Praha — český skladateľ, klavirista a organista.

Študoval na Akadémii múzických umení v Prahe hru na klavíri u Františka Raucha a skladbu u Pavla Bořkovca. V rokoch 1955 – 90 bol pedagógom na Katedre dejín hudby Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe (okrem 1977 – 78, keď vyučoval skladbu na Royal Northern College of Music v Manchestri v Spojenom kráľovstve; 1992 profesor h. c.), od 1990 pôsobil ako pedagóg v odbore skladby na Akadémii múzických umení v Prahe. Od roku 1991 bol profesorom, od 1994 Dr. h. c. na Karlovej univerzite. Pôsobil aj ako sprevádzač, komorný hráč a improvizátor na klavíri a organe (cykly celovečerných organových improvizácií), koncertoval v Európe, USA a Austrálii. Patrí k najhranejším českým skladateľom 2. polovice 20. stor. V skladateľskej tvorbe čerpal inšpiráciu v antike, stredoveku, a najmä v kresťanskej tradícii (gregoriánsky chorál).

Je autorom piesňových cyklov: Šestero písní milostných (1951), Písně nejtajnější (1952), Písně nelaskavé (1963), Arie Ruth (1970), De nomine Caeciliae (1994); zborových cyklov: Láska a smrt (1959), Ubi caritas et amor (1964), Řecký slovník (1974); oratórií: Apologia Sokratus (1967), Posvátná znamení (1992 – 93); kantát: Hořká hlína (1959 – 60), Pragensia (1973), Pocta Karlu IV. (1978), Pozdrav Marsyovi (1980); duchovnej tvorby: štyri omše (1951 – 52, 1966, 1968 – 69, 1981 – 82), Vesperae (1968), Pražské Te Deum 1989 (1989 – 90); orchestrálnych skladieb: Vox clamantis (1969), Noční hodiny (1974), Pražské nokturno (Hommage à W. A. Mozart, 1983), Improperia (1995); dvoch organových koncertov (1954, 1982); klavírneho koncertu (1960 – 61); komorných skladieb: Dechový kvintet (1965), Okna pre trúbku a organ (1976), Krajiny patmoské pre organ a bicie nástroje (1984); skladieb pre sólové nástroje, najmä pre organ, i cyklických organových skladieb: Nedělní hudba (1959), Laudes (1964), Faust (1980), Mutationes (1980), Job (1987); scénickej hudby, baletu Kletby a dobrořečení (Maledictiones et benedictiones, 1983), opery Jeremias (1996 – 97, na vlastné libreto podľa románu Stefana Zweiga), inštruktívnych a i. skladieb a českého spracovania Orffovej Školy (Schulwerk, I-III, 1966, 1969, s Iljom Hurníkom). Je spoluautorom učebnice Čtení a hra partitur (1960, s Jarmilom Burghauserom).

Text hesla

Eben, Petr, 22. 1. 1929 Žamberk, okres Ústí nad Orlicí – 24. 10. 2007 Praha — český skladateľ, klavirista a organista.

Študoval na Akadémii múzických umení v Prahe hru na klavíri u Františka Raucha a skladbu u Pavla Bořkovca. V rokoch 1955 – 90 bol pedagógom na Katedre dejín hudby Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe (okrem 1977 – 78, keď vyučoval skladbu na Royal Northern College of Music v Manchestri v Spojenom kráľovstve; 1992 profesor h. c.), od 1990 pôsobil ako pedagóg v odbore skladby na Akadémii múzických umení v Prahe. Od roku 1991 bol profesorom, od 1994 Dr. h. c. na Karlovej univerzite. Pôsobil aj ako sprevádzač, komorný hráč a improvizátor na klavíri a organe (cykly celovečerných organových improvizácií), koncertoval v Európe, USA a Austrálii. Patrí k najhranejším českým skladateľom 2. polovice 20. stor. V skladateľskej tvorbe čerpal inšpiráciu v antike, stredoveku, a najmä v kresťanskej tradícii (gregoriánsky chorál).

Je autorom piesňových cyklov: Šestero písní milostných (1951), Písně nejtajnější (1952), Písně nelaskavé (1963), Arie Ruth (1970), De nomine Caeciliae (1994); zborových cyklov: Láska a smrt (1959), Ubi caritas et amor (1964), Řecký slovník (1974); oratórií: Apologia Sokratus (1967), Posvátná znamení (1992 – 93); kantát: Hořká hlína (1959 – 60), Pragensia (1973), Pocta Karlu IV. (1978), Pozdrav Marsyovi (1980); duchovnej tvorby: štyri omše (1951 – 52, 1966, 1968 – 69, 1981 – 82), Vesperae (1968), Pražské Te Deum 1989 (1989 – 90); orchestrálnych skladieb: Vox clamantis (1969), Noční hodiny (1974), Pražské nokturno (Hommage à W. A. Mozart, 1983), Improperia (1995); dvoch organových koncertov (1954, 1982); klavírneho koncertu (1960 – 61); komorných skladieb: Dechový kvintet (1965), Okna pre trúbku a organ (1976), Krajiny patmoské pre organ a bicie nástroje (1984); skladieb pre sólové nástroje, najmä pre organ, i cyklických organových skladieb: Nedělní hudba (1959), Laudes (1964), Faust (1980), Mutationes (1980), Job (1987); scénickej hudby, baletu Kletby a dobrořečení (Maledictiones et benedictiones, 1983), opery Jeremias (1996 – 97, na vlastné libreto podľa románu Stefana Zweiga), inštruktívnych a i. skladieb a českého spracovania Orffovej Školy (Schulwerk, I-III, 1966, 1969, s Iljom Hurníkom). Je spoluautorom učebnice Čtení a hra partitur (1960, s Jarmilom Burghauserom).

Zverejnené v júli 2005. Aktualizované 10. decembra 2020.

citácia

Eben, Petr [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-10-18]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/eben-petr