džómon

džómon [jap.] — najstaršie japonské prehistorické obdobie (8 000 – 300 pred n. l.).

Obdobie sa vyznačuje vyspelou keramikou s povrazovým vzorom (džómon), podľa ktorého dostala názov. Typické sú vázy s horným okrajom v tvare plameňa a hlinené sošky dogú. Z obdobia džómon sa našli okrem množstva keramiky kamenné, parohové a kostené nástroje, na pobreží rybárske udice, harpúny, drevené člny a veslá, vo vnútrozemí malé kruhové zahĺbené príbytky s dokladmi o love a zberačstve, z konca obdobia džómon aj mlynské kamene, mažiare a brúsené kamenné sekery. Džómon vystriedala (zrejme kontinentálna) kultúra jajoi, ktorá sa približne 300 pred n. l. – 300 n. l. pomaly šírila zo severného Kjúšu na severovýchod smerom do centrálnych oblastí Honšu, kde priniesla poľnohospodárstvo a bronz.

Za potomkov džómonskej populácie sa často považujú Ainuovia, ktorí ešte v 6. stor. sídlili aj na severe Honšu; v súčasnosti predstavujú pojapončenú národnostnú menšinu na Hokkaide.